Ročník 15, číslo 2, 2023
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Writing an Introduction to the Textual Criticism of the Hebrew Bible. A Modern Approach
Emanuel TOV
ročník 15, číslo 2, 2023, strany 119-129
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBIEK7822
Abstrakt
Postupy v textovej kritike a prístupy k danej disciplíne prešli v dvadsiatom storočí zmenami. Na základe cenných nových dát sa príprava novej verzie Úvodu do textovej kritiky stala nevyhnutnou. V mojej novej edícii sa menej pozornosti venuje väčšine starovekých prekladov (s výnimkou LXX). Texty môžu byť ďalej zoradené podľa textových odvetví. „Pravidlá“ na evaluáciu „pôvodného“ čítania, typy variantov, snahy o rekonštrukciu skorého textu a prístupy k masoretskému textu si vyžadujú nové prehodnotenie.
“My Beloved Is Different from Myriads of Others”. An Intertextual Analysis of Cant 5:9-16 and Lam 4:1-10
Anna MÁTIKOVÁ
ročník 15, číslo 2, 2023, strany 130-150
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBITE7026
Abstrakt
Hoci Pieseň piesní a Náreky patria do tej istej podkategórie hebrejskej Biblie (spisy a konkrétnejšie zvitky, čiže megilloth) zdá sa, že výrazný rozdiel medzi žánrom týchto kníh
vylučuje možnosť vzájomného porovnania. Synoptický pohľad na opis milovaného muža v Piesni piesní (5,9-16 MT) a na plač nad spustošeným Jeruzalemom v Nárekoch (4,1-10 MT) však odhaľuje veľmi nápadnú lexikálnu príbuznosť medzi oboma perikopami. Predkladaný príspevok vyhodnocuje lexikálny kontakt medzi dvoma biblickými textami vo svetle kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií intertextuálneho dialógu podľa Manfreda Pfistera. Skutočnosť, že žalospev v Nár 4,1-10 sa javí ako pravdepodobný zdrojový text pre opis milovaného v Pies 5,9-16, nesie ďalšie pozoruhodné exegetické implikácie, a síce možnosť, že alegorický význam Piesne piesní by nemusel byť druhotným produktom exegetických prístupov, ale integrálnou súčasťou textu už od doby jeho vzniku či finálnej redakcie.
The Two Tents. The Interpretation of Judith’s and Holofernes’ Spaces and Their Functions in the Book of Judith
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 15, číslo 2, 2023, strany 151-186
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBJOL4516
Abstrakt
V príbehu Judity je Judita jediná postava, ktorá má dva príbytky. Zatiaľ čo vlastní dom, postavila si pre seba stan. Juditin status vdovy a jej nábožný životný štýl ale nie sú dostatočným vysvetlením špeciálnej potreby takéhoto spôsobu bývania. Naratívnou analýzou Juditinho a Holofernesovho stanu a ich vzájomným porovnaním ako súvisiacej dvojice naratívnych priestorov súčasná štúdia interpretuje existenciu Juditinho stanu ako vojnový atribút, ktorý prináleží jej špeciálnej úlohe ako Božej bojovníčky. Štúdia rovnako ukazuje, že lexemická viacznačnosť termínu ἡ σκηνή súvisí s naratívnou viacznačnosťou obidvoch stanov i ich majiteľov.
Pavlovo velké písmo v Gal 6,11
Petr MAREČEK
ročník 15, číslo 2, 2023, strany 187-216
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBKUX1971
Abstrakt
Apoštol Pavel ukončuje list Galaťanům, jenž patřil od počátku k nejznámějším jeho listům a jenž měl v dějinách křesťanství ohromný vliv, přímým a osobním apelem. Stejně jako v jiných svých listech (viz 1Kor 16,21; Flm 19; srov. Kol 4,18; 2Sol 3,17) píše závěr dopisu vlastní rukou, avšak nikde to není zdůrazněno silněji než v listu Galaťanům: „Pohleďte, jak velkým písmem vám píši vlastní rukou.“ (Gal 6,11). V průběhu dějin exegeze byla předložena různá vysvětlení, proč Pavel píše velkými písmeny a co tím sleduje. Tento článek tvrdí, že pomocí rukopisu s velkým písmem se apoštol Pavel snažil vzbudit pozornost Galaťanů a zároveň se tímto způsobem psaní pokoušel upozornit na stěžejní důležitost a závažnost svého sdělení. Krom toho můžeme přepokládat, že Pavel, který svou misijní činnost opakovaně znázorňuje jako duchovní otcovství a mateřství (1Sol 2,7.11; 1Kor 4,15; 2Kor 6,13) a který ji takto vnímá i v listu Galaťanům (Gal 4,19), používá při svém psaní velká písmena (Gal 6,11), aby se tak v roli „duchovního otce“ pokusil přitáhnout pozornost adresátů listu – „svých duchovních dětí“ – ke svému závěrečnému poselství, které má klíčový význam.
Niekoľko kritických poznámok k metodike nového prekladu Biblie do slovenčiny
Helena PANCZOVÁ
ročník 15, číslo 2, 2023, strany 217-241
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBLVM6552
Abstrakt
Článok predstavuje niekoľko kritických poznámok k novému slovenskému prekladu
Jánovho a Lukášovho evanjelia. Tvorcovia svoju metodiku nedefinovali explicitne a ich
pozícia v rámci spektra biblických prekladov zostáva nejasná. Zachovali mnoho tradičných
archaizmov. Počet zložených pasív, ktoré staršie preklady úspešne redukovali, tu narástol. Pri lexéme εὐλογεῖν/εὐλογητός vo význame oslavy Boha prekladajú pasívne a aktívne tvary odlišnými ekvivalentmi („dobrorečiť“, resp. „požehnaný“) a prakticky odštiepujú adjektívum εὐλογητός od významu oslavy. (Toto má negatívne následky pre diskusiu o preklade benedicere/benedictus v Rímskom misáli.) Preberá sa aj neobratné spracovanie synoným v Jn 21,15-17. Osobitná pozornosť sa venuje chybnej interpretácii adjektíva πάντας v Jn 2,15.
Voľba šéfredaktora Studia Biblica Slovaca. 2024–2028
REDAKCIA
ročník 15, číslo 2, 2023, strana 242
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBMDV2158
Štvrtá pavlinistická konferencia
František ÁBEL
ročník 15, číslo 2, 2023, strana 243
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBMOR3739