ročník 15, číslo 2, 2023, strany 130-150

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBITE7026
Publikované online: 2023-12-01
Publikované tlačou: 2023-12-30

Abstrakt: Hoci Pieseň piesní a Náreky patria do tej istej podkategórie hebrejskej Biblie (spisy a konkrétnejšie zvitky, čiže megilloth) zdá sa, že výrazný rozdiel medzi žánrom týchto kníh
vylučuje možnosť vzájomného porovnania. Synoptický pohľad na opis milovaného muža v Piesni piesní (5,9-16 MT) a na plač nad spustošeným Jeruzalemom v Nárekoch (4,1-10 MT) však odhaľuje veľmi nápadnú lexikálnu príbuznosť medzi oboma perikopami. Predkladaný príspevok vyhodnocuje lexikálny kontakt medzi dvoma biblickými textami vo svetle kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií intertextuálneho dialógu podľa Manfreda Pfistera. Skutočnosť, že žalospev v Nár 4,1-10 sa javí ako pravdepodobný zdrojový text pre opis milovaného v Pies 5,9-16, nesie ďalšie pozoruhodné exegetické implikácie, a síce možnosť, že alegorický význam Piesne piesní by nemusel byť druhotným produktom exegetických prístupov, ale integrálnou súčasťou textu už od doby jeho vzniku či finálnej redakcie.