ročník 15, číslo 2, 2023, strany 217-241

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBLVM6552
Publikované online: 2023-12-01
Publikované tlačou: 2023-12-30

Abstrakt: Článok predstavuje niekoľko kritických poznámok k novému slovenskému prekladu
Jánovho a Lukášovho evanjelia. Tvorcovia svoju metodiku nedefinovali explicitne a ich
pozícia v rámci spektra biblických prekladov zostáva nejasná. Zachovali mnoho tradičných
archaizmov. Počet zložených pasív, ktoré staršie preklady úspešne redukovali, tu narástol. Pri lexéme εὐλογεῖν/εὐλογητός vo význame oslavy Boha prekladajú pasívne a aktívne tvary odlišnými ekvivalentmi („dobrorečiť“, resp. „požehnaný“) a prakticky odštiepujú adjektívum εὐλογητός od významu oslavy. (Toto má negatívne následky pre diskusiu o preklade benedicere/benedictus v Rímskom misáli.) Preberá sa aj neobratné spracovanie synoným v Jn 21,15-17. Osobitná pozornosť sa venuje chybnej interpretácii adjektíva πάντας v Jn 2,15.