Starovekí Izraelčania tradične pristupovali k Božiemu menu s úctou, ako to uvádza tretie prikázanie (Ex 20,7; Dt 5,11). V písomných dokumentoch je osobitný prístup k tetragramu viditeľný už v Elohistickom žaltári (Žalmy 42 – 89 [83]), kde dané meno bolo obvykle nahradené výrazom םיהלא vo všetkých textových svedkoch. Podobné vynechávanie tetragramu je zaznamenané vo viacerých Kumránskych zvitkoch. Pisári reflektovali podobný vyhýbavý prístup pri používaní Božích mien a ich riešením bolo, že vynašli spôsoby, ako obísť bežné písanie takýchto mien v texte a na ne sa zameriava naša analýza: (i) Písanie tetragramu v paleohebrejských znakoch; (ii) štyri bodky nazývané aj tetrapuncta (….); menej bežná (iii) dvojbodka (:) v 4QRPb (4Q364); (iv) כיהלאל písané červenou farbou v 11QpaleoUnid. Text (11Q22). V Kumránskych zvitkoch, avšak nie v ostatných zvitkoch z Judejskej púšte, je vidieť jasnú tendenciu predstaviť tieto mená rôznymi gramatickými riešeniami. Táto tendencia nie je viditeľná naprieč Kumránskymi zvitkami, ale sa obmedzuje najmä na zvitky, ktoré sú úzko späté s písomníctvom v Kumráne. Písanie tetragramu v paleohebrejských znakoch je tiež zaznamenané v gréckych rukopisoch a v spojitosti medzi hebrejskou a gréckou evidenciou sú predmetom výskumu.