Studia Biblica Slovaca

Ročník 14, číslo 2, 2022

Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca

Ročník 14, číslo 2, 2022

ISSN 1338-0141 | e-ISSN 2644-4879

Hellenistic Interpretation of the Hebrew Text of Prov 8:22-31 up to the Beginning of the Christian Era

Maurizio GIROLAMI

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 127-156
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBSWF7616

Štúdia sa zaoberá vzťahom medzi hebrejským textom a gréckou verziou Prís 8,22-31 a skúma texty z obdobia helenistického judaizmu, ktoré boli inšpirované témou personifikovanej múdrosti tvoriacej svet spolu s Bohom. Literárna činnosť alexandrijských filozofov Aristobulusa a Filóna stanovuje časový rámec skúmania. V ňom sú niektoré témy z Prís 8 prevzaté Knihou Jób, Knihou proroka Barucha, Knihou Sirachovcovou a Knihou múdrosti. Ženskú charakteristiku múdrosti sme tiež objavili v paratestamentárnej literatúre ako je Kniha jubileí a Kumrán.

Self-Portrayal as a ‘Fence around Torah’: An Ethical Critique of Eleazar’s Martyrdom in 2 Maccabees 6:18-31

Stefan M. ATTARD

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 157-179
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBTGS2821

Druhá kniha Machabejcov (6,18-31) ozpráva o mučeníctve zákonníka Eleazara, ktorý odmietol jesť bravčové mäso z rituálne obetovaných zvierat. Predpisy o jedle, Tóra a iné zvyky vzhľadom na neskoré datovanie textu už boli pevne ustanovené. Avšak mučeníctvo vyrozprávané v 2Mak prezrádza toľko autorských zámerov, koľko je vyrozprávaných príbehov. Prekvapujúce je, že Eleazarov oprávnený vzdor sa nezdá byť prvotne motivovaný čisto etickými obavami nedopustiť sa zrady per se, ale skôr dvojakou obavou o sebazáchovu, konkrétne vis-à-vis človek a Boh. Tento článok je venovaný pravdepodobne jedinému biblickému textu, ktorý spája zradu s dodržiavaním Tóry, konkrétne Tamarino zlákanie Júdu (Gn 38), ktorým sa pokúsila zaistiť si právo na levirátne manželstvo alebo skôr na potomstvo vyplývajúce z takého zväzku. V článku tvrdíme, že napriek tomu, že potomstvo alebo mládež sú v centre oboch príbehov, zámer dodržania Tóry je odlišný a tiež má odlišné motívy. Študovaná je tiež dynamika zrady i to, že je vnímaná a uplatňovaná inak Eleazarom a inak Tamarou. Hoci sú ich osudy rôzne, nakoniec u obidvoch zaváži Tóra. Použitie zrady však musí byť posudzované v širšom rámci teologických zámerov v Gen a 2Mak. Pokrok v sociálnej a kultúrnej antropológii v Biblii a gréckom svete prispeli k budovaniu lepšieho obrazu dynamiky sebaúcty v kontexte ľudských vzťahov. Nakoľko bol Eleazar opatrný, aby nezabudol na svoj ťažko získaný kudos, a obával sa Božieho súdu, natoľko je tento príbeh istým druhom ochranného plota okolo Tóry bez implikácie nových zákonov a zvykov, ako to robí uvedený rabínsky termín. Stráženie si vlastnej úcty a uznávaného morálneho statusu sa stáva prostriedkom, ktorý by mohol zabezpečiť ochranu Tórou inšpirovaných mravov.

Jesus and the Passover in Mark 14:1-12: A Chronological Confusion?

Kenneth L. WATERS Sr.

ročník 14, číslo 2, 2022, strany 180-210
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBUKZ3200

V súvislosti s Markovým rozprávaním o Poslednej večeri sa objavilo niekoľko chronologických problémov. Po prvé, Marek umiestňuje večeru v „prvý deň Nekvasených chlebov“, čo sa zdá byť v sobotu v danom roku. Avšak podľa iných indikácií v Markovi bol Ježiš ukrižovaný v piatok. Ak sú teda tieto indikácie správne, tak sa Posledná večera nemohla odohrať v sobotu. Po druhé sa zdá, že Marek hovorí o obetovaní veľkonočného barančeka v tú samú sobotu, ale podľa iných ukazovateľov bol veľkonočný baranček obetovaný v piatok, „v prípravný deň soboty“. Preto – a to je po tretie – nie je v Markovi jasné, či k ukrižovaniu Ježiša došlo pred Paschou, po nej alebo v deň Paschy. Po štvrté nie je z Marka jasné, či Posledná večera bola v každom ohľade Veľkonočným jedlom. Marek sa zdá byť chronologicky nejasný a mätúci. V tomto článku ukážem, prečo situácia nie je takou, akou sa v Markovi javí.

Kniha Skutkov 12,25 – Kontextový výklad

Július PAVELČÍK​

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 211-230
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBULK4297

Pri výklade biblického verša, ktorý na prvý pohľad pôsobí izolovane, je nutné sledovať možné užšie i širšie kontextové súvislosti na rovine literárnej i teologickej. Tento článok sa o takýto výklad pokúša v prípade verša 12,25 zo Skutkov apoštolov. Venuje sa dôležitému textovo-kritickému problému spojenému s frázou εἰς Ἰερουσαλήµ a všíma si možné obsahové prepojenia so Sk 11,27-30; 12,24 a kap. 13–15. Ukazuje sa, že verš 12,25 má dôležitú funkciu prechodu a zároveň šva uprostred Skutkov, čím prispieva k plynulému toku lukášovského rozprávania o vývoji ranej Cirkvi.

Stopy „ducha múdrosti“ v Starom zákone

Blažej ŠTRBA

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 231-250
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBVAZ2772

Téma múdrosti חָכְמָה patrí k hlavným teologickým témam v knihách hebrejskej Biblie aj gréckej Septuaginty. Podobný význam možno pozorovať aj v multifunkčnom použití motívu ducha חוּרַ . Zatiaľ čo viac ako 350 výskytov lexémy חוּרַ sa hojne používa u prorokov, ako sú Izaiáš, Ezechiel, alebo v spisoch, ako sú Žalmy, Jób, Príslovia a Kazateľ, dominantné použitie lexémy חָכְמָה má 149 výskytov v Prvej knihe kráľov (17 ×), v knihách Jób (18 ×), Príslovia (39 ×) a Kazateľ (28 ×). Syntagma, ktorú tvoria tieto dve lexémy – „duch múdrosti“ – je v Biblii veľmi zriedkavá a táto exegetická poznámka skúma použitie a význam syntagmy v rámci troch výskytov v hebrejskej Biblii: Ex 28, 3; Dt 34, 9 a Iz 11, 2. O syntagme v týchto biblických pasážach sa bude hovoriť najprv v ich vlastnom literárnom kontexte. Potom ich výklad môže poslúžiť ako jeden malý príspevok pre ďalšiu teologickú diskusiu o teologickom dopade postupnej zmeny významu múdrosti v rámci kánonu Starého zákona.

Liber Annuus LXX (2020)

Vavrinec Radoslav MITRO

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 251-257
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBVGF5633

RÜCKL, Jan: Ageus. Budování chrámu v Judsku perské doby (ČEK.SZ 37), Praha: Česká biblická společnost, 2018. 247 s. ISBN 978-80-7545-048-7.

Miroslav VARŠO

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 258-261
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBXEU1204

Anotácia doktorskej tézy

Milan DIHENEŠČÍK

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 262-263
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBXZP3477

Výzvy pre starovekých a moderných prekladateľov Biblie II

Matúš IMRICH, Róbert LAPKO

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 264-266
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBYED8197

Medzinárodná konferencia Profil ideálneho vládcu v helenistickom svete. Pápežský biblický inštitút, Rím 9. – 10. novembra 2022

Martina KORYTIAKOVÁ

ročník 14, číslo 2, 2022​, strany 267-268
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBYWN9831

Návrat hore