Druhá kniha Machabejcov (6,18-31) ozpráva o mučeníctve zákonníka Eleazara, ktorý odmietol jesť bravčové mäso z rituálne obetovaných zvierat. Predpisy o jedle, Tóra a iné zvyky vzhľadom na neskoré datovanie textu už boli pevne ustanovené. Avšak mučeníctvo vyrozprávané v 2Mak prezrádza toľko autorských zámerov, koľko je vyrozprávaných príbehov. Prekvapujúce je, že Eleazarov oprávnený vzdor sa nezdá byť prvotne motivovaný čisto etickými obavami nedopustiť sa zrady per se, ale skôr dvojakou obavou o sebazáchovu, konkrétne vis-à-vis človek a Boh. Tento článok je venovaný pravdepodobne jedinému biblickému textu, ktorý spája zradu s dodržiavaním Tóry, konkrétne Tamarino zlákanie Júdu (Gn 38), ktorým sa pokúsila zaistiť si právo na levirátne manželstvo alebo skôr na potomstvo vyplývajúce z takého zväzku. V článku tvrdíme, že napriek tomu, že potomstvo alebo mládež sú v centre oboch príbehov, zámer dodržania Tóry je odlišný a tiež má odlišné motívy. Študovaná je tiež dynamika zrady i to, že je vnímaná a uplatňovaná inak Eleazarom a inak Tamarou. Hoci sú ich osudy rôzne, nakoniec u obidvoch zaváži Tóra. Použitie zrady však musí byť posudzované v širšom rámci teologických zámerov v Gen a 2Mak. Pokrok v sociálnej a kultúrnej antropológii v Biblii a gréckom svete prispeli k budovaniu lepšieho obrazu dynamiky sebaúcty v kontexte ľudských vzťahov. Nakoľko bol Eleazar opatrný, aby nezabudol na svoj ťažko získaný kudos, a obával sa Božieho súdu, natoľko je tento príbeh istým druhom ochranného plota okolo Tóry bez implikácie nových zákonov a zvykov, ako to robí uvedený rabínsky termín. Stráženie si vlastnej úcty a uznávaného morálneho statusu sa stáva prostriedkom, ktorý by mohol zabezpečiť ochranu Tórou inšpirovaných mravov.