ročník 14, číslo 2, 2022, strany 211-230

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBULK4297
Publikované online: 2022-12-01
Publikované tlačou: 2022-12-30

Abstrakt: Pri výklade biblického verša, ktorý na prvý pohľad pôsobí izolovane, je nutné sledovať možné užšie i širšie kontextové súvislosti na rovine literárnej i teologickej. Tento článok sa o takýto výklad pokúša v prípade verša 12,25 zo Skutkov apoštolov. Venuje sa dôležitému textovo-kritickému problému spojenému s frázou εἰς Ἰερουσαλήµ a všíma si možné obsahové prepojenia so Sk 11,27-30; 12,24 a kap. 13–15. Ukazuje sa, že verš 12,25 má dôležitú funkciu prechodu a zároveň šva uprostred Skutkov, čím prispieva k plynulému toku lukášovského rozprávania o vývoji ranej Cirkvi.