Ročník 14, číslo 1, 2022
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
The Reception of Song of Moses (Deut 32:1-43) in Psalm 119
Miroslav VARŠO
ročník 14, číslo 1, 2022, strany 1-10
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBMYE2498
Abstrakt
Krátka štúdia skúma lingvistické afinity Ž 119 závislé od Dt 32 pri zapojení intertextuality
s osobitnou transformáciou viet a motívov autorom žalmu. Intertextuálne spojenie s Dt 32 sa objavuje v prvej kantike Ž 119,1-8, tri ďalšie v prvom verši kantiky 119,57.73.137 a voľnejšie alúzie v 119,98-100.
Štruktúra modlitby v Neh 9,5–10,1. Nový návrh
Zuzana BADLÍKOVÁ, Blažej ŠTRBA
ročník 14, číslo 1, 2022, strany 11-48
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBNKB7090
Abstrakt
Štruktúra Nehemiášovej modlitby (Neh 9,5–10,1) bola skúmaná veľakrát. Výsledky sa rôznia. Jeden z problémov pri hľadaní štruktúry bolo opakovanie sa tém ako Božia dobrotivosť, neposlušnosť a hriechy predkov, trest v podobe nadvlády iných mocností, ktoré údajne iba ťažko tvoria akúsi harmonickú štruktúru. V predloženom výskume sme literárnu kompozíciu dlhej naratívnej kapitoly začali identifikovaním menších textových jednotiek na základe hebrejskej syntaxe, motív v menších sekciách a opakujúcej sa evidentnej sedempočetnosti. Až následne bolo možné ľahšie identifikovať väčšie sekcie zoskupením menších textových jednotiek. Prišli sme k záveru, že medzi počiatočnou Abramovou sekciou a koncovou sekciou „my“-dnes sú tri väčšie naratívne sekcie zamerané na tri skupiny ľudí: otcovia, synovia a „my“-minulosti. Kompozícia poukázala, že modliaci sa radia k predchádzajúcim dvom neposlušným generáciám, ale rovnako sa chcú poníženou prosbou pripodobniť predobrazu poslušného a verného Abrama.
Feast of Purification: A New Reading for αἱ ἡμέραι τοῦ καθαρισμοῦ αὐτῶν in Luke 2:22?
Biju THEKKEKKARA
ročník 14, číslo 1, 2022, strany 49-66
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBPJE9507
Abstrakt
Táto štúdia podrobuje frázu ὅτε ἐπλήσθησαν αἱ ἡµέραι τοῦ καθαρισµοῦ αὐτῶν v Lk 2,22
detailnému štúdiu z lingvistického pohľadu inšpirovanému kanonickou intertextualitou. Autori zo skoršieho obdobia mali ťažkosti s porozumením καθαρισµοῦ αὐτῶν. Podľa Lv 12,8 len od matky sa vyžadovalo, aby podstúpila obrad očisťovania. Avšak neexistuje žiadny grécky rukopis, ktorý by dosvedčoval genitív ženského zámena a odkazoval by tak na Máriu. Hoci bol ťažké vysvetliť αὐτῶν, vedci zámeno interpretovali ako očisťovanie matky na základe ich porozumenia obety spomenutej vo v. 24. Ale obeta spomenutá vo verši môže byť tiež chápaná ako obeta, ktorú môže podstúpiť hocijaký Žid na ceste do Jeruzalemského chrámu, aby sa svätyňa očistila od poškvrnenia spôsobeného prebiehajúcim životom spoločenstva a aby sa znovu dostal do stavu posvätnosti (Lv 5,1-13). Písomné tradície nájdené v SZ umožňujú porozumieť καθαρισµός ako Sviatok očisťovania. Takéto čítanie dobre ladí so štýlom a teológiou Lukáša. Sviatok očisťovania a s ňou spojené eschatologické idey o očisťovaní Židov sú z kánonickej písomnej perspektívy lepším čítaním nejasného vyjadrenia u Lukáša „ich očisťovanie“.
Prečo zmizli bezbožní z evanjelií? Textový variant v Lk 5,32 a jeho dopad na interpretáciu
Michal MALIŠ
ročník 14, číslo 1, 2022, strany 67-91
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBQBX4950
Abstrakt
Predmetom štúdie je textový variant bezbožných v „prvej ruke“ Sinajského kódexu (א (*v Lk 5,32. Najprv je rozoberaná prijatá lektúra s variantom hriešnych. Potom sú skúmané jedinečné varianty spomínaného kódexu u synoptikov. Následne sú predstavené biblické zmienky o bezbožných v gréckom jazyku. Na základe skúmania jedinečných variantov kódexu a biblických zmienok o bezbožných je rozoberaná skutočnosť variantu bezbožných v Lk 5,32.
Balaam and Jezebel in Revelation: The Re-reading of OT Figures?
Francesco PIAZZOLLA
ročník 14, číslo 1, 2022, strany 92-114
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBQVM9296
Abstrakt
Táto štúdia skúma postavy Balaama a Jezabel v kontexte cirkví v Pergame (Zjv 2,12-17) a v Tyatirách (vv. 18-28). Siahajúc po technike irónie Ján opisuje dvoch anonymných učiteľov v ich vlastných miestnych komunitách a kritizuje ich za ich kompromisy s helenistickou kultúrou. Tieto postavy sú literárnym odrazom miestneho spoločenského prostredia a pokusom o zosúladenie kresťanských hodnôt s kultúrnymi inštanciami. Ich kritika poukazuje na riziko promiskuity a synkretizmus, ktoré pochádzajú z ich náboženského úsilia. Použijúc starozákonné postavy na predstavenie protivníkov autor podáva príklad stálych elementov, skrze ktoré každá komunita dostáva isté kritériá na rozpoznanie pravého proroctva.
BRAULIK, Georg – LOHFINK, Norbert: Sprache und literarische Gestalt des Buches Deuteronomium. Beobachtungen und Studien (ÖBS 53), Berlin: Peter Lang, 2021. 484 s. ISBN 978-3-631-58734-2.
Miroslav VARŠO
ročník 14, číslo 1, 2022, strany 115-122
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBRJA8134
Priestor v Knihe Judita. Naratívna analýza a interpretácia priestoru
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 14, číslo 1, 2022, strany 123-124
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBSKH9838
Umrel biblista prof. Ladislav Tichý, Th.D.
REDAKCIA
ročník 14, číslo 1, 2022, strana 125
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBSRL1716