ročník 14, číslo 1, 2022, strany 92-114

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsBQVM9296
Publikované online: 2022-06-01
Publikované tlačou: 2022-06-30

Abstrakt: Táto štúdia skúma postavy Balaama a Jezabel v kontexte cirkví v Pergame (Zjv 2,12-17) a v Tyatirách (vv. 18-28). Siahajúc po technike irónie Ján opisuje dvoch anonymných učiteľov v ich vlastných miestnych komunitách a kritizuje ich za ich kompromisy s helenistickou kultúrou. Tieto postavy sú literárnym odrazom miestneho spoločenského prostredia a pokusom o zosúladenie kresťanských hodnôt s kultúrnymi inštanciami. Ich kritika poukazuje na riziko promiskuity a synkretizmus, ktoré pochádzajú z ich náboženského úsilia. Použijúc starozákonné postavy na predstavenie protivníkov autor podáva príklad stálych elementov, skrze ktoré každá komunita dostáva isté kritériá na rozpoznanie pravého proroctva.