Ročník 11, číslo 2, 2019
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Job, Victim of Ironies. A Linguistic Reevaluation of Job 1:10 in its Context
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 87-102
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDRDG6999
Abstrakt
Veta v Jób 1,10a sa namiesto zvyčajného prekladu vo forme rétorickej otázky, lepšie chápe ako ironické tvrdenie. Môže pritom zostať otázne, či sa častica אלה v danej vete v niektorých prípadoch má v klasickej hebrejčine pokladať za neinterogatívnu a nezápornú časticu skôr ako kombinácia ה + אל. Je však nepochybné, že často výraz אלה neuvádza opytovaciu vetu, ale má asertívnu alebo prezentačnú funkciu. Medzi kritériami, ktoré boli navrhnuté v nedávnom výskume ako indikátory neinterogatívneho použitia častice אלה, sú osobitne dôležité dve: čelné postavenie podmetu pred slovesom v slovesných vetách a poradie rétorických otázok – אלה- veta. Obidve kritériá sa vzťahujú na vetu v Jób 1,10a, ktorá je z toho dôvodu najlepšie preložená ako tvrdenie. Satan pomocou opakovaní, kontrastného vzájomného porovnávania a preháňania jemne zmení vyhlásenie o Pánovom požehnaní Jóba na ironickú kritiku Božej starostlivosti a Jóbovej zbožnosti.
Timotej a charizma v 1 Tim 4,14. Ratifikácia alebo transfer pri vkladaní rúk starších?
Ľubomír MAJTÁN
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 103-119
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDSZO7070
Abstrakt
Pastorálne listy dvakrát spomínajú udalosť vkladania rúk na Timoteja (porov. 1Tim 4,14 a 2Tim 1,6). V 1Tim je vkladanie rúk starších (alebo, lepšie, kolégia starších) gesto, ktorým má kresťanská komunita, zastúpená práve týmito staršími, rozoznať charizmu, ktorá je daná Timotejovi. Dar, proroctvo, modlitba a následné vkladanie rúk nachádzame aj na iných miestach NZ (porov. Sk 6,6; 13,2-3). Timotejovou prítomnosťou v Efeze, vkladaním rúk a rozpoznaním jeho úlohy ako lídra komunity pokračuje misia samotného Pavla, ktorý v tomto meste strávil určitý čas. K úlohe Timoteja, ktorý má byť dobrým vodcom a ochrancom komunity, ho uschopňuje práve charizma, ktorú má v sebe a ktorá je zviditeľnená skrze proroctvo a vkladanie rúk kolégia starších.
Continuity and Innovation in Biblical Tradition: Elijah from 1 Kgs 17–18 to Jas 5:17-18
Claudio Giovanni BOTTINI
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 120-129
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDTJA9206
Abstrakt
Jak 5,17-18 ponúka veľmi zaujímavý príklad intrabiblickej interpretácie skorších prorokov. 1Kr 17–18 spolu s Jak 5,17-18 majú spoločné to, že spomínajú proroka Eliáša v súvislosti s obdobím sucha a následným dažďom. V 1Kr Eliáš jednoducho hovorí: „Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo“ (17,1). Podľa Jakubovho listu ale prorok svojou modlitbou zastavil dážď na tri roky a šesť mesiacov. V akom vzťahu sú tieto dva texty? Odpoveď spočíva v dlhej tradícii, ktorá dané texty spája. Epizóda je totiž citovaná alebo referovaná v: Sir 48,2-3; Lk 4,25-26; Zjv 11,6, ku ktorým treba priradiť aj texty helénskeho judaizmu (LXX 1Kr 17–18; Jozefus Flávius AJ 8.319.324), pseudoepigrafy (Liber Antiquitatum Biblicarum 48.1; 4Esd 7,106-111), targúmy (Targúm k prorokom o 1Kr 17–18; Targúm k Rút 1) a rabínsku literatúru (Sifra k Lev 26,4; GnRb 77,1; DtRb 1,2-3). Porovnanie týchto textov, ktoré sú súčasťou dlhej a neustálej tradície o postave proroka Eliáša, ukazuje, že Eliáš bol už v ranej židovskej literatúre považovaný za postavu spravodlivého muža, na ktorého modlitbu sa nebo môže zavrieť a opäť otvoriť. Pokiaľ však ide o trvanie sucha, zdroje nie sú zajedno; obdobie tri a pól roka nájdeme iba u Lukáša a Jakuba. Čitateľom/poslucháčom Jakubovho listu je Eliáš predstavený ako jednoduchý muž, ale aj ako model príhovornej modlitby. Jakubova „metodológia“, ktorá voľne preberá biblické postavy charakterizované interpretatívnymi črtami z relektúry doloženej v starovekej židovejskej literatúre, vedie k otázke „formovania kánonu alebo povedomiu o kánone“. Je ale uznávaným faktom, že v prvom storočí neexistoval kánon definujúci posvätné Písma. Preto otázka o tom, ako Jakub citoval Písma a evokoval biblické postavy zostáva otvorená a závisí na ústnej alebo písomnej tradícii.
Grécky genitív εὐδοκίας u Lk 2,14
Jaroslav RINDOŠ
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 130-135
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDUTP9652
Abstrakt
Grécky genitív εὐδοκίας u Lk 2,14 interpretujem v línii s inými genitívmi u Lukáša a v NZ ako Božiu „priazeň/žičlivosť“, ktorá je nejakým spôsobom charakteristikou ľudí: sú jej spojencami alebo jej odrazom. Navrhujem preklad „ľuďom priazne/(dobro)prajnosti/ žičlivosti“.
Žaltár Blažeja Oponického (1624) a inkulturácia viery
Svorad ZAVARSKÝ
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 136-148
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDUVB2804
Abstrakt
Táto poznámka upozorňuje odbornú verejnosť na existenciu novolatinskej parafrázy stopäťdesiatich žalmov od Blažeja Oponického, ktorá vyšla tlačou vo Viedni r. 1624. Ide o zabudnutý skvost staršej slovenskej literatúry, ktorý vďaka svojej metrickej pestrosti predstavuje stredoeurópsky pendant k známej žalmovej parafráze Georgea Buchanana. Autor poznámky poukazuje na koncept inkulturácie viery, ktorý má potenciál stať sa zmysluplným interpretačným kľúčom novolatinských biblických parafráz.
Feník, Juraj: Given to the Church. An Exegetical Analysis of Christology and Anthropology in Eph 1:20-23 and 2:5-6, Brno: Tribun EU, 2014. 370 s. ISBN 978-80-263-0587-3.
Monika GOLIANOVÁ
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 149-153
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDVRN5694
Varšo, Miroslav: Ozeáš, Joel, Amos (KSZ 4), Kežmarok: Vivit, 22018. 542 s. ISBN 978-80-8175-047-2.
Fides Iveta STRENKOVÁ
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 153-158
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDXJG5054
Mackerle, Adam: Etické aspekty u předexilních Malých proroků, Praha: Krystal OP, 2019. 368 s. ISBN 978-80-7575-044-0.
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 159-163
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDYDN9494
Medzinárodné stretnutie Spoločnosti pre biblickú literatúru (SBL) v Ríme
Jaroslav MUDROŇ
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 164-165
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDYEP1500
Výročné stretnutie Katolíckej biblickej asociácie
Libor MAREK
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 166-167
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDYOI4758
Správa o 23. kongrese Medzinárodnej organizácie pre štúdium Starého zákona (IOSOT) konanom 4. - 9. augusta 2019 v Aberdeene
ročník 11, číslo 2, 2019, strany 168-170
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDYOQ5358