ročník 11, číslo 2, 2019, strany 87-102

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDRDG6999
Publikované online: 2019-12-01
Publikované tlačou: 2019-12-30

Abstrakt: Veta v Jób 1,10a sa namiesto zvyčajného prekladu vo forme rétorickej otázky, lepšie chápe ako ironické tvrdenie. Môže pritom zostať otázne, či sa častica אלה v danej vete v niektorých prípadoch má v klasickej hebrejčine pokladať za neinterogatívnu a nezápornú časticu skôr ako kombinácia ה + אל. Je však nepochybné, že často výraz אלה neuvádza opytovaciu vetu, ale má asertívnu alebo prezentačnú funkciu. Medzi kritériami, ktoré boli navrhnuté v nedávnom výskume ako indikátory neinterogatívneho použitia častice אלה, sú osobitne dôležité dve: čelné postavenie podmetu pred slovesom v slovesných vetách a poradie rétorických otázok – אלה- veta. Obidve kritériá sa vzťahujú na vetu v Jób 1,10a, ktorá je z toho dôvodu najlepšie preložená ako tvrdenie. Satan pomocou opakovaní, kontrastného vzájomného porovnávania a preháňania jemne zmení vyhlásenie o Pánovom požehnaní Jóba na ironickú kritiku Božej starostlivosti a Jóbovej zbožnosti.