ročník 9, číslo 2, 2017, strany 137-152

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsETJU4247
Publikované online: 2017-12-01
Publikované tlačou: 2017-12-30

Abstrakt: Žalm 37 je odpoveďou na situáciu človeka, ktorý prežíva vo vzťahu k bezbožným hnev a závisť. Negatívne postoje v ňom vyvoláva pozorovanie úspešného života hriešnikov. Okrem mravných usmernení pre konkrétne konanie nájdeme v texte rad prisľúbení, ktoré majú povzbudiť k zaujatiu určitého postoja a k vernosti zásadám spravodlivého života naformulovaným v Ž 1. Žalmy 37 a 1 totiž spája tematická a lexikálna príbuznosť. V Ž 37 najvýraznejšie zaznieva prisľúbenie vlastníctva zeme, ktoré sa vyskytuje v texte až päťkrát (vv. 9.11.22.29.34). Cieľom príspevku je odpovedať na otázku, aká koncepcia zeme je v pozadí tohto prisľúbenia. Prvá časť článku zahŕňa základnú charakteristiku Ž 37. V jeho druhej časti sú zanalyzované verše, ktoré obsahujú priame zmienky o zemi, resp. nadväzujú na problematiku zeme. Tretia časť príspevku predkladá koncepciu zeme v Ž 37 a uvádza charakteristiku motívu zeme ako predmetu vlastníctva.