Evanjelium podľa Marka vyniká spomedzi iných kníh NZ ako text vhodný na umelecký prednes pred publikom a v jeho celosti. Vo svetle tejto jeho dramatickej kvality možno lepšie porozumieť tomu, prečo a ako Marek využíva semitské slová v tomto gréckom diele. Evanjelista častokrát uvádza hebrejské či aramejské výrazy spolu s istou nápoveďou pre poslucháča, respektíve cudzí výraz vzápätí prekladá. Tri Ježišove aramejské výroky, „Talitha kum“, „Effeta“ a „Heloi, heloi, lema sabakthani“, hrajú dôležitú rolu uprostred iných semitizmov a ich dôležitosť možno špecifikovať na základe metódy odozvy u čitateľa, v našom prípade odozvy u poslucháča: Autor využíva cudzí jazyk a následný preklad s cieľom vyvolať u poslucháča istú odozvu. Podobnú literárnu a rétorickú techniku nájdeme v Plautovej hre Kartáginec, v ktorej sú cudzia reč a jej (pseudo-)preklad použité v niektorých dramatických, zábavných a dojímavých okamihoch. V oboch dielach slúži materinská reč hlavnej postavy na vyvolanie zážitku autentického stretnutia sa s hrdinom, ku ktorému si príjemca vytvára vzťah sympatie a dôvernosti.