Studia Biblica Slovaca

Ročník 10, číslo 1, 2018

Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca

Ročník 10, číslo 1, 2018

ISSN 1338-0141 | e-ISSN 2644-4879

Asenat. Why Have the Tribes of Ephraim and Manasseh an Egyptian Ancestress?

Edgar KELLENBERGER​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 1-11
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDYTN1545

Identita Izraelitov sa často definuje pomocou genealógie. Je preto prekvapujúce, že kmene Efraim a Manasses pochádzajú z Jozefovej manželky Asenet, dcéry egyptského kňaza, žijúceho v meste Ón (Heliopolis). Trojnásobná zmienka v Knihe Genezis (41,45.50 a 46,20) vylučuje, žeby išlo iba o náhodnú informáciu a tiež absentuje vysvetľujúca poznámka alebo zámer skryť iritujúcu informáciu, že sa neuvádza v iných genealógiách. Aký je úmysel týchto textov – v prípade, ak sú z neskorého obdobia, a v prípade, ak sú predexilové? Tento príspevok skúma možné vzťahy medzi efraimskou a egyptskou tradíciou.

Theological Exegesis in LXX? Exod 24:9-11 as a Case in Question

Hryhoriy LOZINSKYY​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 12-39
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDYXD6260

Ex 24,9-11 je jedným z tých príkladov, na ktorých je vidieť rozdielnosti medzi masoretskym textom a textom Septuaginty. Tieto jednoduché tri biblické verše ukazujú, ako opatrne si grécky prekladateľ počínal pri svojej práci v prípade dôležitej otázky: Videli vodcovia Izraela Boha či nie? Cieľom článu je objasniť možné príčiny, ktoré stoja v pozadí rozdielneho textu v Septuaginte v porovnaní s masoretským textom. Vo svojich oboch verziách – hebrejskej i gréckej –, Ex 24,9-11 svedčí o odlišných teologických prístupoch k rovnakému problému.

God’s Curse in the Hanged Man: Crux interpretum in Deut 21:23

Angela Maria LUPO​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 40-59
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDZCI4879

Analýza Dt 21,22-23 ukazuje, že Mojžišov zákon týkajúci sa vystavenia tela odsúdeného nehovorí o umučení ukrižovaním, ale že bol prevzatý z helenistického obdobia, ako prezrádzajú texty nájdené v Kumráne (4QpNah 3-4 I, 7-8; 11QTa 64,6-13). Odkaz na intertestamentálnu literatúru je dôležitý pre čítanie a porozumenie komplexnosti syntagmy, ktorá je crux interpretum celého konceptu “prekliatia od Boha pre osobu odvisnutú [na dreve]”. Fakt, že nejaký človek bol zavesený na dreve stromu, dáva každému najavo, že tento mŕtvy bol priekliatym od Boha, nakoľko ho takým urobil čin, ktorého sa daný človek dopustil. Svojím konaním sa odlúčil od Boha a stal sa znamením úplného Božieho odcudzenia sa od všetkého, čo mlčky súhlasí so zlom. Preto musel byť taký človek zavesený na drevo. Bolo teda nevyhnutné, aby hriech, ktorým sa narušila zmluva s Bohom, bol verejne odsúdený.

Hearer’s Response to Jesus’ Aramaic in Mark

Jaroslav MUDROŇ​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 60-75
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDZWK5750

Evanjelium podľa Marka vyniká spomedzi iných kníh NZ ako text vhodný na umelecký prednes pred publikom a v jeho celosti. Vo svetle tejto jeho dramatickej kvality možno lepšie porozumieť tomu, prečo a ako Marek využíva semitské slová v tomto gréckom diele. Evanjelista častokrát uvádza hebrejské či aramejské výrazy spolu s istou nápoveďou pre poslucháča, respektíve cudzí výraz vzápätí prekladá. Tri Ježišove aramejské výroky, „Talitha kum“, „Effeta“ a „Heloi, heloi, lema sabakthani“, hrajú dôležitú rolu uprostred iných semitizmov a ich dôležitosť možno špecifikovať na základe metódy odozvy u čitateľa, v našom prípade odozvy u poslucháča: Autor využíva cudzí jazyk a následný preklad s cieľom vyvolať u poslucháča istú odozvu. Podobnú literárnu a rétorickú techniku nájdeme v Plautovej hre Kartáginec, v ktorej sú cudzia reč a jej (pseudo-)preklad použité v niektorých dramatických, zábavných a dojímavých okamihoch. V oboch dielach slúži materinská reč hlavnej postavy na vyvolanie zážitku autentického stretnutia sa s hrdinom, ku ktorému si príjemca vytvára vzťah sympatie a dôvernosti.

Grécke nadpisy žalmov. Problém lingvistickej interpretácie izolovaných prvkov

Helena PANCZOVÁ​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 76-88
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDZWU1397

V gréckych nadpisoch žalmov sa vyskytujú štyri izolované gramatické formy, ktoré spôsobujú isté výkladové ťažkosti: izolovaný genitív, izolovaný datív, predložka ὑπέρ s genitívom, predložka εἰς s akuzatívom. Jediný kontext, ktorý nám môže pomôcť v riešení problému s ich výkladom, je ten, že ide o nadpis. Pri genitíve by sme mohli predpokladať elipsu substantíva v nominatíve (žalm a pod.) a potom ho interpretovať ako objektový (žalm o niečom), datív by bol vyjadrenie osoby/veci vzdialenejšie zaangažovanej na deji (týka sa niekoho) a predložkové spojenie by vyjadrovali tému (ohľadom niečoho, o niečom). Ak je táto hypotéza správna, išlo by o viac-menej synonymné vyjadrenia. Zdá sa, že v prospech nej hovorí aj to, že autor gréckych nadpisov žalmov strieda rozličné gramatické formy pri rovnakých alebo podobných substantívach: συνέσεως – εἰς σύνεσιν, τοῖς ἀλλοιωθησοµένοις – ὑπὲρ τῶν ἀλλοιωθησοµένων, ὑπὲρ τοῦ Ἀσσυρίου – πρὸς τὸν Ἀσσύριον, εἰς τὴν ἡµέραν τοῦ σαββάτου – περὶ σαββάτου, τῆς µιᾶς σαββάτων – δευτέρᾳ σαββάτου.

Biblica 97 (2016) č. 3-4

Jaroslav MUDROŇ​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 89-92
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDZZB1319

Liber Annuus LXVI 2016

Vavrinec Radoslav MITRO, OP

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 92-98
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEALS1414

GIUNTOLI, Federico – SCHMID, Konrad (eds.): The Post-Priestly Pentateuch. New Perspectives on Its Redactional Development and Theological Profiles (FAT 101), Tübingen: Mohr Siebeck, 2015. 351 s. ISBN 978-3-16-153121-7.

Blažej ŠTRBA​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 99-103
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEBTX4516

Aktualizačný seminár pre vyučujúcich Sväté písmo, Rím (Taliansko)

Monika GOLIANOVÁ​

ročník 10, číslo 1, 2018, strany 104-105
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsECWH7229

25. výročie Katolíckeho biblického diela na Slovensku

REDAKCIA​

ročník 10, číslo 1, 2018, strana 106
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEDCL3203

Návrat hore