Ročník 5, číslo 2, 2013
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Vývoj koncepcie božstva v Izraeli v predexilovom období.
Adriana ALEXYOVÁ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 91-125
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGYYY5927
Abstrakt
Ako sa vyvíjala koncepcia izraelského božstva v predexilovom období? Odpoveď treba začať hľadať už v Ugarite mladšej doby bronzovej v štvorstupňovej matrici jeho panteónu a v dobe železnej vziať do úvahy „kanaánske dedičstvo“ Izraela. Autorka po úvodnej charakteristike pojmu „božstvo“ a stručnom predstavení starších koncepcií božstiev Ugaritu a Kanaánu sústreďuje pozornosť na vývoj koncepcie božstva Izraela v jednotlivých histo- rických obdobiach, ktoré predchádzali exilu. Opiera sa pritom o výsledky výskumu súčas- ných biblistov, najmä M. S. Smitha, profesora na New York University.
Ktorým jazykom hovoril Ježiš?
Massimo PAZZINI
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 126-140
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGZDA6554
Abstrakt
Príspevok sa snaží odpovedať na otázku ktorými jazykmi hovoril Ježiš. Po historickom náhľade na jazykovú otázku v Palestíne v Ježišových časoch sa viac priestoru venuje príkladom viacjazyčnosti v novozákonných textoch. Rozborom umeleckého prezentovania tejto problematiky v Gibsonovom filme Utrpenie Krista, sa otázka stáva živšia pre dneš- ného čitateľa.
Postava Dávida kajúcnika vo vybraných patristických komentároch k Ž 51 ( 5 0 )
Marcela ANDOKOVÁ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 141-154
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGZFU3442
Abstrakt
Patristické komentáre a kázne otcov venované žalmom predstavujú zväčša viacvrstevnú reč. V tomto príspevku ma zaujímalo v prvom rade to, ako otcovia vykladali Žalm 51(50) a následne, ako ho adaptovali pre potreby svojej komunity, neraz na pozadí rôznych ideových a náboženských kontroverzií, ktoré im pomáhali lepšie pochopiť význam biblického textu. V tejto súvislosti som sa sústredila predovšetkým na otázky hriešnosti a pokánia na pozadí rozprávania o kráľovi Dávidovi, preberané v Ambrózovom diele Apologia David a v Augustínovej homílii Enarratio in Psalmum 50. Obaja autori zhodne podčiarkujú fakt, že Boh odpúšťa Dávidovi po tom, čo si pokorne uzná svoju vinu a vyzná StBiSl 5 (2/2013) 154 Marcela Andoková ju, nie pre Dávidove zásluhy, ale pre svoje veľké milosrdenstvo. Táto téma sa pre otcov stáva živnou pôdou najmä v polemike s pelagiánmi, ktorí popierali dôležitosť Božej milosti predchádzajúcej akúkoľvek ľudskú iniciatívu. Zatiaľ čo v Ambrózovom prípade slúži prí- beh v prvom rade ako prezentácia ideálneho vládcu, ktorého autoritu nemôže oslabiť ani taký závažný zločin, akého sa dopustil Dávid, na druhej strane Augustínova homília zdô- razňuje najmä potrebu pokánia a prijatia stavu vlastnej hriešnosti, čo následne vedie k pokore a k postoju tolerancie voči ostatným hriešnikom v cirkevnom spoločenstve.
Význam a interpretácia žalmoých nadpisov v Augustínovom Komentári k žalmom Enarrationes in Psalmos
Róbert HORKA
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 155-177
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGZFZ8679
Abstrakt
Cieľom našej štúdie je poukázať na to, aký význam mali pre Augustínovu interpretáciu žalmov ich nadpisy. Jeho vzťah k Starému zákonu nebol spočiatku veľmi pozitívny. Od čias jeho pobytu v Miláne, však boli žalmy preňho najobľúbenejšou časťou Písma. Ako biskup a kazateľ sa rozhodol odkrývať ich krásu aj ostatným kresťanom, a tak vznikol aj jeho Komentár k žalmom – jedinečné dielo v rámci celého antického kresťanstva, pretože obsahuje detailný výklad všetkých častí Žaltára. Obzvlášť v žalmových nadpisoch objavil akúsi inšpirovanú smernicu pre správny výklad žalmov. Preto všetky časti týchto psalmo- rum tituli prekladal do latinčiny, detailne ich analyzoval a komentoval. Napokon z nich Studia Biblica Slovaca Význam a interpretácia žalmových nadpisov 177 zostavil akýsi „božský uhol pohľadu“, pod ktorým je potrebné hľadieť na žalmovú poetiku tak, aby sme jej správne porozumeli a načerpali z nej hojný duchovný úžitok. Vo svojej práci predstavujeme niekoľko Augustínových interpretácií žalmových nadpisov (in finem, ipsi David, filiis Core, pro Idithun, pro torcularibus), aby sme tak poukázali na jeho spôsob exegetickej práce.
Grécke tranzitívne slovesá používané intranzitívne a lingvistický výklad niektorých pasívnych aoristov v Evanjeliu podľa Marka (ἐσχίσθη 15,38; συνήχθησαν 2,2; ἠγέρθη 16,6; μετεμορφώθη 9,2)
Helena PANCZOVÁ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 178-197
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGZGQ2563
Abstrakt
Tvary pasívneho aoristu na niektorých miestach Nového zákona očividne nemajú pasívny význam. Tento jav interpretujeme ako zmenu tranzitívneho na intranzitívny význam, nie ako zmenu v slovesnom rode, posun od pasívneho k reflexívnemu významu. Vyššia frek- vencia výskytu intranzitívneho významu pri tranzitívnych slovesách charakterizuje celý slovesný systém koiné. Tento jav možno najčastejšie nájsť pri dvoch skupinách slovies – pri kauzatívnych slovesách a pri tranzitívnych slovesách pohybu vyjadrujúcich pohybovú zmenu. Ich mediálne tvary mali pravidelne „pseudoreflexívny“ čiže intranzitívny význam. Okrem toho v koiné nachádzame tento jav aj pri aktívnych a pasívnych tvaroch – es; treya = evstreya,mhn = evstra,fhn „obrátil som sa“. Ide tu o zmenu tranzitívnych (dvojvalentných) slovies, ktoré vyjadrujú rôzne vzťahy medzi pôvodcom deja a objektom, na intranzitívne (jednovalentné) slovesá, ktoré vyjadrujú len proces, ktorý podmet vykonáva alebo mu podlieha. Možno to definovať aj ako zníženie slovesnej valencie alebo ako stratu kategórie slovesného rodu. Užívatelia jazyka nepokladajú vzťahy medzi pôvodcom deja a objektom za dôležité a koncentrujú sa na samotný proces. Tento poznatok možno využiť aj pri inter- pretácii niektorých pasívnych aoristov v Novom zákone, kde nie je vhodné nástojiť na pasívnom (alebo reflexívnom) význame, pretože diskutované slovesá pravdepodobne neboli dvojvalentné.
Biblica 93 (2012)
Jaroslav MUDROŇ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 198-203
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHADC1133
Liber Annuus LVIII (2008)
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 204-209
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHBLZ7887
Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie. Texty Svätého písma z originálnych jazykov s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu a iné verzie preložil Anton Botek. Preklad úvodov a poznámok Nového zákona z francúzštiny Anton Botek, Jozefína Košecká, Emil Krapka SJ, Michal Kumurovitz SJ, Adriana Alexyová. Editor Ján Ďurica. Trnava: Dobrá kniha, 2012. 2640 s. ISBN 978-80-7141-739-2.
Pavel VILHAN
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 210-212
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHEHI9157
Biblista prof. Massimo Pazzini na Slovensku
František TRSTENSKÝ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 213-214
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHFDZ8176
Mezinárodní konference 2013 Společnosti pro biblickou literaturu (SBL)
Jaroslav BROŽ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 214-216
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHGLF1490
XXI. Kongres IOSOT 2013 v Mníchove
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 216-218
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHHHD6365
Sväté písmo v dokumentoch Cirkvi
František TRSTENSKÝ
ročník 5, číslo 2, 2013, strany 218-219
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHHYT7521
Životné jubileum P. Jána Ďuricu SJ
Blažej ŠTRBA
ročník 5, číslo 2, 2013, strana 219
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHIMD9708