ročník 7, číslo 1, 2015, strany 88-102

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsFRZT4348
Publikované online: 2015-06-01
Publikované tlačou: 2015-06-30

Abstrakt: Grécke náhrobné nápisy vychádzajú z klasických epigrafických zbierok (Werner Peel, Hermann Beckby), sú svedkom záhrobných predstáv žien v podsvetí, predovšetkým negatívnych predstáv a ich definícií podsvetia. Ženy popisujú svoj stav v podsvetí, svoje pocity, reakcie okolia na ich úmrtie. Vyrovnávajú sa s rozpadom tela, zánikom krásy, vlastnej existencie. Zosnulé vyjadrujú túžbu vrátiť sa späť do života, pobudnúť aspoň na chvíľu so svojimi milovanými, poučiť ich, ako vylepšiť kvalitu života. Vyrovnávajú sa so sebeckosťou a nenásytnosťou gréckych bohov, ktorí uprednostňujú vlastné potreby. Grécke náhrobné nápisy sú plné beznádeje, smútku, bolesti a otázok hľadajúcich zmysel ľudského utrpenia. Príspevok ponúka aj krátku komparáciu s kresťanským nápisom, ktorý je ovplyvnený nádejou v Kristovo zmŕtvychvstanie, a preto strata milovanej osoby, aj keď znamená bolestivú skúsenosť pre pozostalých, je predsa ovplyvnená kerygmatickým posolstvom kresťanskej zvesti.