ročník 7, číslo 1, 2015, strany 75-87

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsFQGA3538
Publikované online: 2015-06-01
Publikované tlačou: 2015-06-30

Abstrakt: Slovo horkizō a jeho intenzívna forma exorcizō a enorkizō je v Novom zákone zriedkavé. Exorcizō sa objavuje len raz, a to vtedy, keď Kaifáš vyžaduje odpoveď od Ježiša (Mt 26,63). V jeho jedinom výskyte v LXX použije toto slovo Abrahám na to, aby svojho služobníka zaviazal pod prísahou (Gn 24,3). Pavol používa enorkizō, keď vyzýva svojich čitateľov, aby dali kolovať jeho list aj ostatným (1Sol 5,27). Pluk používa horkizō na to, aby si vyžobral od Ježiša, nech jeho ani jeho spriatelených nečistých duchov viac netrápi (Mk 5,7). Termín je tiež použitý judskými exorkistai (zaklínačmi) proti malígnym duchom v Sk 19,13, hoci bezúspešne, a podobní duchovia boli ľahko odstránení jednoduchým použitím utierok z Pavlovej výbavy (Sk 19,12). Ježiš vypudzuje démonov jednoduchými slovami príkazu, zatiaľ čo jeho učeníci zvolávajú jeho meno (Lk 10,17), čo tiež robí Pavol s pythonickým duchom (Sk 16,18). Pôst, modlitba aj viera sa požadujú v prípadoch spurných duchov, ako to bolo s nemým duchom v Mk 9,14-29. Len v jednom prípade Ježiš odstráni pretrvávajúcu slabosť ducha (pneuma astheneias) vkladaním svojich rúk (Lk 13,11-13). Neskoršie snahy vyháňania démonov pridali do týchto metód aj používaný termín „exorcizmus“, a to pre všetky bez rozdielu, ale v liturgii sa zachovalo aj nedémonické „vyháňanie“.