ročník 3, číslo 2, 2011, strany 173-221

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHXYL6203
Publikované online: 2011-12-01
Publikované tlačou: 2011-12-30

Abstrakt: „Zákon“ (Jak 1,25; 2,8.9.10.11.12; 4.11 [4x]) síce nie je v Jakubovom liste ústrednou témou, na druhej strane však nie je teologicky nevýznamným termínom. Charakteristické a zároveň špecifické pre tento list je spojenie „zákon slobody“ (Jak 1,25; 2,12), ktoré sa inde v Novom zákone nenachádza. Súvislosti „zákona“ s témou „slova“, s dokonalosťou, s „kráľovským zákonom“ lásky, so súdom a milosrdenstvom, ukazujú jeho aspekty: teologický, resp. teocentrický: Boh je darcom zákona; eschatologický: zákon má rozhodujúcu funkciu pri súde; soteriologický: zákon ako „slovo zasadené“ (e;mfutoj lo,goj) má moc spasiť duše; etický: zákon je normou správania, podľa ktorej treba žiť, konať (poihth.j no,mou; no,mon telei/n); a ekleziologický: zásadné kritické a normatívne postavenie zákona lásky a milosrdenstva pri interpretácii a aplikácii prikázaní Mojžišovho zákona v kontexte viery v Ježiša Krista je jedným z identifikačných znakov veriaceho kresťanského spoločenstva.