ročník 17, číslo 2, 2025, strany 286-306

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLJBL2193
Publikované online: 2025-12-01
Publikované tlačou: 2025-12-30

Abstrakt: Verš 1Kr 16,34 tvorí fascinujúcu časť Deuteronomistickej histórie a to z viacerých dôvodov. Daná stať rozpráva o znovu vybudovaní mesta Jericha aj napriek Božiemu zákazu a kliatbe oznámenej skrze Jozueho voči tomu mužovi, ktorý by chcel mesto v budúcnosti opäť vystavať (Joz 6,26). Naviac pasáž v 1Kr 16,34 nielen že dosvedčuje účinnosť uvedenej kliatby vo vzťahu k novému budovateľovi Jericha, ale aj identifikuje jeho geografický pôvod (Betel) a osobnú identitu (Hiel) spolu s identitou jeho dvoch synov (Abiram, Segub). Odborníci sa už v minulosti zaoberali otázkami o tom, prečo bolo Jericho „vzkriesené“ k životu práve obyvateľom z Betela a prečo táto udalosť bezprostredne predchádza naratívnemu cyklu Eliáša a Elizea. Avšak nikto sa doposiaľ nevenoval dôvodom, pre ktoré bol Betelčan, ktorý znovu vybudoval Jericho, v 1Kr 16,34 konkretizovaný vlastným menom. S cieľom doplniť existujúci výskum táto štúdia preto skúma vzájomné súvislosti medzi vlastnými menami Hiela a jeho synov a názvami miest Betel a Jericho v rámci deuteronomistického konceptu geografie. V štúdii sa zastáva názor, že antroponymá troch
literárnych postáv a toponymum ich pôvodu boli zámerne zvolené tak, aby ironicky komunikovali konformitu sémantického významu mien s aktom znovu vystavania mesta Jericha a jeho následkami.