Ročník 17, číslo 2, 2025
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
In Search of the Feast of the Acclamations: Preliminary Reflections
Jean Roméo NTSAMA
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 163-191
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLETK4413
Abstrakt
Aklamačná slávnosť sa objavuje v biblickom kalendári Kníh Levitikus (23,23-25) a Numeri (29,1-6) a je predstavená ako dôležitá posvätná udalosť. Avšak na rozdiel od iných slávností, ktorých „pôvod“ možno spätne sledovať vďaka iným kalendárom v SZ, pozadie vzniku tejto slávnosti zostáva stále nejasná. Na základe predošlých prác a návrhov špecialistov táto štúdia navrhuje vnímať aklamačnú slávnosť ako slávnosť spojenú s výstavbou druhého chrámu
a so znovaustanovením kultu obiet.
Bethel in the Book of Amos
Filip ČAPEK
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 192-213
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLFGW8260
Abstrakt
Bétel je jedním z důležitých míst zmiňovaných v Knize Ámos. Toto toponymum, navzdory relativně nízké frekvenci výskytu, je důležité pro sledování kompozičních změn a proměn vztahů mezi Izraelem a Judskem, při nichž je v popředí, kromě tématu kultu, také sociální kritika.
Skutky 11,27-30. Synchronní výklad
Július PAVELČÍK
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 214-246
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLFYA2476
Abstrakt
Synchronní interpretace Sk 11,27-30, která je obsahem tohoto článku, sleduje různé vztahy vnitřních segmentů vykládané perikopy uvnitř širšího kontextu Skutků apoštolů a ukazuje na její organické postavení v tomto novozákonním spisu. Vyprávění o materiální pomoci antiochijských křesťanů, která byla iniciovaná prorockou předpovědí a adresovaná jeruzalemské církvi, je vzácným svědectvím o prvním konkrétním projevu mezikomunitní solidarity víry mezi věřícími společenstvími dvou největších center nejranějších dějin církve.
Biblistovi, učiteľovi a priateľovi ľudí a hôr. K šesťdesiatinám Petra Dubovského, SJ
Jozef JANČOVIČ, Blažej ŠTRBA, Jozef TIŇO
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 247-248
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLFZS7553
Příbeh schrány. Mistrovské dílo o skryté transformaci kultu v Izraeli a Judsku
Filip ČAPEK
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 249-259
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLGNX7282
Abstrakt
Příběh putování schrány (PS) je nejen složitou literární kompozicí, ale i svědectvím o dějinné dynamice proměn pohledu na kult a konkrétně chrámy v Severním království a pak zejména v Judském království. Kromě dějin a literárních kvalit PS umožňuje nahlédnout do promyšlené teologizace judských toponym, při níž se do popředí, jakkoli zároveň skrytě dostává Jeruzalém a tamní chrám, a jiná místa ustupují do pozadí či je jejich důležitost transformována.
Varovanie pred vymiznutím alebo odstrašujúce vysvetlenie z dejín. Špecifiká deuteronomistickej výstrahy pred modloslužbou a jej dôsledkami
Blažej ŠTRBA
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 260-285
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLIMS5248
Abstrakt
Táto štúdia identifikuje jedinečný koherentný teologický motív v deuteronomistickej
historickej literatúre: tému modlárstva vedúceho k zničeniu. Skúma vybrané slová a frázy súvisiace s hriechom modlárstva a jeho následným trestom v ich bezprostrednom kontexte, aby rozlíšila, ako sa tieto prvky prepájajú v celom deuteronomistickom korpuse. Najskôr skúma opis kľúčového prečinu označeného slovným spojením „slúžiť“ ( דבע ( a „uctievať“ ( הוח hištafel) iným bohom. Ďalej analyzuje výraz „zviesť do hriechu“ ( אטח hifil) v Knihe kráľov, frázu, ktorá opisuje účinky hriešneho správania na ľudí a zdôrazňuje nezvratnosť prečinu. Nakoniec sa diskusia zameriava na rétoriku Mojžišových a Jozuových varovaní pred „zničením“ ( דבא – ( nevyhnutným dôsledkom modlárstva –, ktoré sa napokon naplnilo počas invázie babylonského kráľa. Tento motív sebazničenia ako dôsledku modlárstva tak spája Jozueho posledné varovanie pred modlárstvom s Manasseho polyteistickými a modlárskymi činmi, čím načrtáva teologické a relatívne priamočiare riešenie.
The Bethelite Hiel and His Two Sons in 1 Kgs 16:34: The Connection between Anthroponyms and Toponyms Considering the Concept of Deuteronomistic Geography in 1–2 Kings
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 286-306
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLJBL2193
Abstrakt
Verš 1Kr 16,34 tvorí fascinujúcu časť Deuteronomistickej histórie a to z viacerých dôvodov. Daná stať rozpráva o znovu vybudovaní mesta Jericha aj napriek Božiemu zákazu a kliatbe oznámenej skrze Jozueho voči tomu mužovi, ktorý by chcel mesto v budúcnosti opäť vystavať (Joz 6,26). Naviac pasáž v 1Kr 16,34 nielen že dosvedčuje účinnosť uvedenej kliatby vo vzťahu k novému budovateľovi Jericha, ale aj identifikuje jeho geografický pôvod (Betel) a osobnú identitu (Hiel) spolu s identitou jeho dvoch synov (Abiram, Segub). Odborníci sa už v minulosti zaoberali otázkami o tom, prečo bolo Jericho „vzkriesené“ k životu práve obyvateľom z Betela a prečo táto udalosť bezprostredne predchádza naratívnemu cyklu Eliáša a Elizea. Avšak nikto sa doposiaľ nevenoval dôvodom, pre ktoré bol Betelčan, ktorý znovu vybudoval Jericho, v 1Kr 16,34 konkretizovaný vlastným menom. S cieľom doplniť existujúci výskum táto štúdia preto skúma vzájomné súvislosti medzi vlastnými menami Hiela a jeho synov a názvami miest Betel a Jericho v rámci deuteronomistického konceptu geografie. V štúdii sa zastáva názor, že antroponymá troch
literárnych postáv a toponymum ich pôvodu boli zámerne zvolené tak, aby ironicky komunikovali konformitu sémantického významu mien s aktom znovu vystavania mesta Jericha a jeho následkami.
Vôňa Libanonu v Knihe Ozeáš a vôňa milej v Piesni piesní
Miroslav VARŠO
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 307-325
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLKPC9393
Abstrakt
Záver Knihy Ozeáš (14,5-9) predstavuje jednostranné Božie vyznanie lásky svojmu ľudu, sprostredkované formou prisľúbenia a vyjadrené sériou obrazných prirovnaní. Tri z nich – lekno, strom nesúci ovocie a spočinutie v jeho tieni – sa objavujú aj v Piesni piesní (2,1-3) ako metafory ľúbostného vyznania medzi mužom a ženou. Tieto dve starozákonné pasáže tak možno chápať ako výnimočné prejavy lásky, ktoré sa navzájom dopĺňajú: teologický odkaz Ozeášovho textu, tlmočiaci Božiu reč k Izraelu, sa prelína s poetickým dialógom Piesne piesní, zobrazujúcim intímny rozhovor milujúcich. Toto prepojenie otvára priestor na čítanie oboch textov vo vzájomnej súvislosti.
Down the Steep Bank: Verticality in Mark 5:1-20
Juraj FENÍK
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 326-337
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLKZD1950
Abstrakt
Markovo evanjelium oplýva priestorovými údajmi, ktoré situujú Ježiša a iné postavy na rôzne miesta. Priestorovosť hrá dôležitú úlohu aj v príbehu o Gerazskom posadnutom (5,1- 20) a vedci si zvlášť všimli Markovo použitie horizontálnych posunov, pri ktorom tento evanjelista presúva jednotlivé postavy na horizontálnej úrovni. To sa dá jasne vidieť najmä na vstupoch a výstupoch jednotlivých postáv, hlavne nečistých duchov. Táto esej sa snaží odhaliť vertikálnu dimenziu pohybu, ktoré je menej pozorovateľná. Štúdia ukazuje, že v niekoľkých veršoch príbehu Marek presúva postavy na vertikálnej úrovni zhora dole, aby ukázal ich podrobenie sa Ježišovi. Toto použitie vertikality podčiarkuje jeho kristologické posolstvo – Ježišovo víťazstvo nad démonmi.
Tajomstvo vody a vína z Kány Galilejskej. Analýza Seduliovho podania Kristovho zázraku v Carmen Paschale III, 1-11
Róbert HORKA
Pavol FARKAŠ
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 338-351
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLLBY2188
Abstrakt
Sedulius vo svojej Veľkonočnej piesni prináša okrem množstva iných zázrakov aj opis
znamenia, pri ktorom Ježiš v Káne Galilejskej premenil vodu na víno. Na prvý pohľad sa zdá, že na skromnom pôdoryse jedenástich veršov môže sotva podať dostatočne presný opis Pánovho znamenia. Opak je však pravdou. Toto brilantné epyllion nemá za cieľ iba poeticky prebásniť evanjeliovú prózu, ale prináša v tom, čo sa na prvý pohľad zdá ako náhodná básnická variácia termínov označujúcich víno, aj zaujímavú exegézu zázračného nápoja, ktorý bol na svadbe ponúkaný. To nás privádza k záveru, že biblická epika súčasnému čitateľovi rozhodne ešte neprezradila všetky svoje tajomstvá, a preto si zaslúži byť vnímaná ako relevantný, hoci často dosiaľ neobjavený, zdroj pre skúmanie dejín exegézy jednotlivých biblických perikop.
Liber Annuus LXXII (2022)
Vavrinec Radoslav MITRO, OP
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 352-358
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLPJW3484
Kalimi, Isaac: The Book of Esther between Judaism and Christianity. The Biblical Story, Self-Identification, and Antisemitic Interpretation. Cambridge UK: Cambridge University Press, 2023. 430 s. ISBN 978-1-009-26612-3.
Jozef TIŇO
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 359-363
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLLCE7202
Muraoka, Takamitsu: The Wisdom of Solomon in the Septuagint (Orbis Biblicus et Orientalis 304), Leuven et al.: Peeters, 2024. 228 s. ISBN 978-90-429-5086-0. Open access.
Lionel GOH YEH CHENG
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 364-365
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLMAV3905
Wyckoff, Eric John: John 4:1–42 among the Biblical Well Encounters: Pentateuchal and Johannine Narrative Reconsidered (Wissenschaftliche Untersuchungen zum Neuen Testament, 2. Reihe 542), Tübingen: Mohr Siebeck, 2020. 327 s. ISBN 976-3-16-159614-8.
Blažej ŠTRBA
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 366-369
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLMQK6566
Medzinárodná konferencia IOSOT. 11. – 15. augusta 2025, Berlín, Nemecko
Anna MÁTIKOVÁ
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 370-371
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLMWJ5949
In memoriam sestry Gabriely Ivany Vlkovej, OP (*1964 – ♱2025)
Benedikt Róbert HAJAS
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 372-373
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLNRF6046
Biblické perspektívy na legitimitu a deeskaláciu vojny a ozbrojených konfliktov v príspevkoch účastníkov na medzinárodnej konferencii v Nitre (12. – 13. novembra 2025)
Jozef JANČOVIČ
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 374-377
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLNVD1482
Otcovia v Biblii. Príbehy a inšpirácie. 28. – 30. novembra 2025, Donovaly
Blažej ŠTRBA
ročník 17, číslo 2, 2025, strany 378-379
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsLOLP3708