ročník 17, číslo 1, 2025, strany 122-141

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsACYH9356
Publikované online: 2025-06-01
Publikované tlačou: 2025-06-30

Abstrakt: Štúdia skúma exegetickú tradíciu verša Nm 20,17: „Pôjdeme po kráľovskej ceste, neodbočíme napravo ani naľavo“, ktorý sa oddelil od svojho bezprostredného kontextu a získal nový význam. Hoci podľa biblického textu Izraeliti do Zasľúbenej krajiny nešli po Kráľovskej ceste, grécka alegorická exegéza – židovská aj kresťanská – to prezentuje tak, že po nej išli a bezpečne prešli cez nepriateľské kráľovstvo. Dominujúci výklad tohto verša bol v morálnom zmysle, ktorý ho často spájal s aristotelovskou myšlienkou cnosti nachádzajúcej sa medzi dvoma neresťami. Existovalo niekoľko variantov, ktoré záviseli od opisu cesty.