V tomto článku sme predstavili interpretácie textov, ktoré sa priamo či nepriamo týkajú
eucharistie a jej chápania v Jánovej komunite. Medzi tieto texty patria Jn 6,32-59 a 13,1-20. Pri porovnaní synoptikov s Jánovým evanjeliom sme poukázali na to, že Ján vynecháva slová ustanovenia Večere Pánovej a namiesto nich uvádza v 13,1-20 scénu umývania nôh. Toto vynechanie je úmyselné, pričom dôvodom je nesprávne chápanie slov ustanovenia. Gesto umývania nôh má viacero významov, ale dôležitým zámerom tohto naratívu je poukázať na pravý zmysel Večere Pánovej, ktorý spočíva v sebaobetujúcej láske, akú Ježiš Kristus ukázal na kríži. Naratív ustanovenia sa nenachádza ani v 6,32-59. Prvým cieľom tejto pasáže je boj proti doketizmu, jeho etickým konzekvenciám a doketistickému pohŕdaniu Večerou Pánovou. Druhým cieľom je poukázať na to, že zdrojom večného života nie je eucharistia, ale jedine Ježiš Kristus. Nesprávne chápanie eucharistie v Jánovej komunite bolo výsledkom vplyvu Dionýzových mystérií. Zatiaľ čo šiesta kapitola hovorí o tom, čo nie je pravým významom Večere Pánovej, text Jn 13,1-20 ukazuje, čo je jej skutočným zmyslom. Na týchto interpretáciách je postavená aj naša následná hypotéza naznačujúca, že za štiepením Jánovej komunity nestáli dve, ale až tri súperiace skupiny.