Ročník 17, číslo 1, 2025
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Textual Turbulence in the Story of David’s Succession (1 Kgs 1–2)
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 1-17
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAAIS1527
Abstrakt
Text 1Kr 2 sa zachoval v rôznych formách, čo naznačuje jeho pohnutú textovú históriu: zdá sa, že Dávidov závet na začiatku kapitoly (1Kr 2,2-9) bol vynechaný jedným prúdom textovej tradície, a dve skupiny tzv. misceláneí boli pridané na záver (3Krľ 2,35a-o.46a-k). V tomto článku autor tvrdí, že uvedené vypustenie a dodatky odzrkadľujú zásahy jednej a tej istej redakcie.
The rîb Literary Pattern in Isaiah 1–5 as the casus belli in the Book of Isaiah
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 18-59
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsABHJ3740
Abstrakt
Predložená štúdia skúma model rîb v Iz 1, 3 a 5 ako casus belli pre vyobrazenie boja bohov v Protoizaiášovi (kapitoly 1–39). Najprv sa práca zameriava na to, ako prorocké obvinenie (rîb) slúži ako formálne obvinenie proti Izraelu. Následne na základe paralel s asýrskou vojnovou rétorikou a starovekými zmluvnými tradíciami štúdia argumentuje, že rîb funguje ako teologicky nabitý literárny rámec, ktorý stanovuje Božie ultimátum a tvorí základ pre vojnové naratívy v Izaiášovi.
Ranený bolesťou v Žaltári
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 60-80
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsABSP9941
Abstrakt
Utrpenie je vážna skutočnosť prítomná v živote človeka a veľmi diskutovaná v Biblii, špecificky v Knihe žalmov. Napriek tomu sa v Žaltári iba zriedkavo používa abstraktný pojem „bolesť“. Na jeho vyjadrenie slúžia dva slovotvorné korene: באכ„ mať bolesť“ a בצע II „karhať, zraniť“. Predložený výskum sa zaoberá všetkými výskytmi týchto koreňov v Žaltári, ktoré opisujú rôzne formy bolesti (Ž 16,4; 32,10; 38,18; 39,3; 69,27.30; 147,3) a na pozadí literárneho kontextu odkrýva význam predmetných slov v daných žalmoch. Štúdia súčasne poukazuje na postupnú premenu v percepcii človeka postihnutého chorobou, a to naprieč Knihou žalmov. V súlade s moderným medicínskym výskumom prístupu k utrpeniu človeka štúdia upozorňuje na to, že biblická tradícia nikdy neoddeľovala chorobu od chorého človeka. Zvlášť Kniha žalmov vníma chorobu ako podnet k duchovnej komunikácii s Bohom a ako prostriedok vlastnej premeny chorého človeka vedúci k znovunadobudnutiu zmyslu a šťastia v živote.
The Sufferings of Jesus in Matthew’s Gethsemane Narrative (26:36-46)
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 81-101
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsACTV3287
Abstrakt
Ježiš ide do Getsemanskej záhrady so svojimi učeníkmi, aby sa modlil v samote. Čoskoro však čitateľ zistí, že udalosť v Getsemanoch je viac než len bežná modlitba. Ježiš je na tomto mieste s ťažkým bremenom na srdci. Prečo a za koho konkrétne trpí? Ježiš je tu ako Spasiteľ (Mt 1,21), ktorého poslaním je zachrániť hriešnikov? Ako Emanuel s predstaviteľmi svojho národa (v. 23)? Ak je to tak, vo svojej agónii v Getsemanskej záhrade čelí vnútorným bojom, pokušeniu a opusteniu; vnútornému konfliktu, pretože jeho ľudská vôľa je v rozpore s vôľou Otca; pokušeniu kvôli konfliktu medzi jeho ochotným duchom a slabým telom; opusteniu, pretože je obrazne sám, bez nikoho, kto by mu pomohol alebo ho utešil. Avšak s integritou a vernosťou voči svojmu Božiemu poslaniu alebo misii odvážne prijíma toto utrpenie a je ochotný zomrieť krutou a nespravodlivou smrťou, pretože vie, že to je to, čo Boh chce pre neho. Vyzýva svojich učeníkov, aby urobili to isté a odvážne pokračovali v ceste s ním cez mnohé výzvy, ktoré ich čakajú (Mt 26,46). Podľa Matúšovho videnia majú tí, ktorí nasledujú Ježiša, napodobňovať ho tým, že bdejú, modlia sa a prijímajú Božiu vôľu v každej situácii.
Štiepenie Jánovej komunity. Rôzne názory týkajúce sa eucharistie na pozadí sporu
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 102-121
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsACYH1001
Abstrakt
V tomto článku sme predstavili interpretácie textov, ktoré sa priamo či nepriamo týkajú
eucharistie a jej chápania v Jánovej komunite. Medzi tieto texty patria Jn 6,32-59 a 13,1-20. Pri porovnaní synoptikov s Jánovým evanjeliom sme poukázali na to, že Ján vynecháva slová ustanovenia Večere Pánovej a namiesto nich uvádza v 13,1-20 scénu umývania nôh. Toto vynechanie je úmyselné, pričom dôvodom je nesprávne chápanie slov ustanovenia. Gesto umývania nôh má viacero významov, ale dôležitým zámerom tohto naratívu je poukázať na pravý zmysel Večere Pánovej, ktorý spočíva v sebaobetujúcej láske, akú Ježiš Kristus ukázal na kríži. Naratív ustanovenia sa nenachádza ani v 6,32-59. Prvým cieľom tejto pasáže je boj proti doketizmu, jeho etickým konzekvenciám a doketistickému pohŕdaniu Večerou Pánovou. Druhým cieľom je poukázať na to, že zdrojom večného života nie je eucharistia, ale jedine Ježiš Kristus. Nesprávne chápanie eucharistie v Jánovej komunite bolo výsledkom vplyvu Dionýzových mystérií. Zatiaľ čo šiesta kapitola hovorí o tom, čo nie je pravým významom Večere Pánovej, text Jn 13,1-20 ukazuje, čo je jej skutočným zmyslom. Na týchto interpretáciách je postavená aj naša následná hypotéza naznačujúca, že za štiepením Jánovej komunity nestáli dve, ale až tri súperiace skupiny.
Putovanie po „Kráľovskej ceste“. Nm 20,17 v gréckej alegorickej exegéze (Prehľadová štúdia)
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 122-141
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsACYH9356
Abstrakt
Štúdia skúma exegetickú tradíciu verša Nm 20,17: „Pôjdeme po kráľovskej ceste, neodbočíme napravo ani naľavo“, ktorý sa oddelil od svojho bezprostredného kontextu a získal nový význam. Hoci podľa biblického textu Izraeliti do Zasľúbenej krajiny nešli po Kráľovskej ceste, grécka alegorická exegéza – židovská aj kresťanská – to prezentuje tak, že po nej išli a bezpečne prešli cez nepriateľské kráľovstvo. Dominujúci výklad tohto verša bol v morálnom zmysle, ktorý ho často spájal s aristotelovskou myšlienkou cnosti nachádzajúcej sa medzi dvoma neresťami. Existovalo niekoľko variantov, ktoré záviseli od opisu cesty.
ROSKOVEC, Jan (ed.): Od Mojžíše k novému Jeruzalému. Deset biblických výkladů, Jihlava: Jan Keřkovský – Mlýn, 2021. 202 s. ISBN 978- 80-86498-70-6
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 142-149
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsADOQ1438
STRENKOVÁ, Iveta – HROBOŇ, Bohdan – VARŠO, Miroslav: Nahum, Habakuk, Sofoniáš (Komentáre k Starému zákonu 12), Kežmarok: Vivit, 2024
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 149-153
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAGFC2281
Laureáti Ceny Jozefa Búdu 2023 – 202480-86498-70-6
REDAKCIA
ročník 17, číslo 1, 2025, strana 154
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAIXX5578
Obhajoba doktorskej práce Anny Mátikovej, FSP80-86498-70-6
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 154-155
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAGYO9788
Obhajoba doktorskej práce Kataríny Pavelovej, SSpP
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 155-156
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAHMI4711
Stratégie mnohoznačnosti v Hab 1,1–2, 5
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 156-158
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAHQC3934
„Tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka“ (Jn 3,14). Pragmatická a intertextuálna reinterpretácia vyzdvihnutia hada
Katarína PAVELOVÁ
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 159-160
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAHRM4748
Medzinárodná konferencia SBL/EABS. Uppsala, Švédsko, 23. – 27. júna 2025
ročník 17, číslo 1, 2025, strany 161-162
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAHYU2106
R.I.P. Ján Ďurica, SJ
REDAKCIA
ročník 17, číslo 1, 2025, strana 162
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAISX6108