Ročník 16, číslo 1, 2024
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Critical Exegesis of the Books of Kings in the Light of the Concept of Inspiration
Peter DUBOVSKÝ
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 1-21
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAJKM4515
Abstrakt
Who Can Judge a Manslayer? The Recontextualization of the Legislation about the Cities of Refuge in Josh 20:4-5
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 22-49
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAJMZ4722
Abstrakt
Legislatívne texty, ktoré sa opakujú v Pentateuchu, boli skúmané z hľadiska literárnej a komunikačnej stratégie. James W. Watts (1999) vyslovil domnienku, že zákony, ktoré sú určené na verejné čítanie, nekladú dôraz len na poučovanie a presviedčanie, ale že ich opakovanie malo vplyv aj na samotné formovanie týchto zákonov. Preto skúmaním hermeneutiky tvorby paralelných zákonov možno odhaliť spresnenie biblickej logiky. Joz 20 síce nepatrí do pentateuchálnej legislatívy, ale napriek tomu je konkrétnym príkladom opakovania právnych predpisov týkajúcich sa miest útočišťa (Ex 21,12-14; Nm 35,9-34; Dt 19,1-13). Tie sa stali predmetom výskumu tak v redakčno-kritických, ako aj v literárnych štúdiách. V Joz 20 dominuje motív právneho postoja k neúmyselnému vrahovi a náš záujem bude zameraný na úlohu príslušných autorít voči nemu. Porovnáme úlohy autorít, ktoré sa podieľajú na zaobchádzaní so žiadosťou nevinného páchateľa o azyl vo všetkých paralelných predpisoch. Hoci opakovaný zákon v Joz 20 je jednoduchší ako v pentateuchálnych textoch, zaujímavé je, že úloha autorít je viac rozpracovaná najmä vo vv. 4-5. Navyše, jeho hebrejská verzia je podstatne dlhšia ako grécka, čo nasvedčuje zámernej kompozičnej inovácii, ktorá mohla vzniknúť v dôsledku rekontextualizácie.
Ioudaïsmos through the Lens of Remembering. Exploration of the Semantic Shift of the Term from Maccabees to the Early Second Century CE
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 50-76
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAKHH7983
Abstrakt
Dôležitým aspektom štúdií pamäte (memory studies) vo vzťahu k židovskej náboženskej tradícii je vzájomná previazanie pamäte a viery, ktoré predstavuje základný charakter tejto výskumnej platformy. Popri esenciálnej funkcii pamäte, ktorou je opísať a analyzovať vplyv udalostí minulosti na identitu spoločenstva v prítomnosti, proces spomínania je tiež, ako v súvislosti s uvedenou vzájomnou previazanosťou Simon Butticaz a Enrico Norelli výstižne podotkli, sémantická kategória s dôležitými teologickými dôsledkami. Ide o typický charakter židovstva ako náboženského a kultúrno-spoločenského fenoménu, ktorý túto skutočnosť preukazuje. Cieľom štúdie je preskúmať konceptualizáciu výrazu Ioudaïsmos naprieč obdobím druhého chrámu, od Makabejcov, cez apoštola Pavla, až po rané druhé storočie po Kr., vrátane dopadov na sebavnímanie skupín nežidovských nasledovníkov Ježiša Krista. Výsledky tohto bádania potvrdzujú, že tento metodický prístup k skúmanej téme nám umožňuje lepšie a komplexnejšie porozumieť tomuto výrazu, vrátane jeho sémantických zmien historicko-kriticky a kontextuálne, bez predsudkov a tradičných (protižidovských) stereotypov.
Prečo sa Ježiš obrátil? Viacvýznamovosť Ježišovho fyzického obrátenia sa v synoptických evanjeliách
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 77-102
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsALBP9629
Abstrakt
Predmetom štúdie sú Ježišove obrátenia v synoptických evanjeliách. Najprv je vymedzené sémantické pole gréckych výrazov, ktorými je vyjadrené Ježišovo obrátenie sa (ἐπιστςέφω a στςέφω). Dva príbuzné grécke pojmy prešli vývojom vzhľadom na ich použitie pre Ježišove obrátenia. Od celkového pohľadu na jednotlivé zmienky sa prejde k skúmaniu Ježišových obrátení v rámci každého synoptika zvlášť. Toto skúmanie v rámci každého synoptického evanjelia je uzavreté stručným súhrnom. Marek s Matúšom uviedli dve Ježišove obrátenia – v rovnakých udalostiach uzdravenia chorej ženy a pri napomenutí Petra. No došlo aj k rozdielom vo vnímaní Ježišovho obrátenia. Lukáš tému rozpracoval, o čom svedčí sedem výskytov Ježišovho obrátenia, ale v odlišných udalostiach od Marka s Matúšom. Na základe súhrnov je vytvorené pozorovanie, ktoré skúma charakteristické znaky Ježišových obrátení v medzisynoptických vzťahoch. V závere sú priblížené pozorovania, ktoré približujú spoločné synoptické znaky Ježišových obrátení. Synoptické zmienky Ježišových obrátení sa zbiehajú pri zmienke o Petrovi a ženách.
Stal sa z Petra v Lk 5,10 naozaj „lovec ľudí“? O sémantike slovesa ζωγρέω
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 103-115
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsANBL4727
Abstrakt
Sloveso ζωγρέω sa najčastejšie vyskytuje v kontexte vojny s predmetom nepriateľských vojakov, ktorí boli „chytení živí“, t. j. boli zajatí, nie zabití. Tento význam je v súlade so zrejmou etymológiou slovesa. Význam „zachovať nažive, zachrániť život“ (v akomkoľvek kontexte) je síce menej frekventovaný, je však doložený už od najstaršieho obdobia a v LXX dominuje. Pri preklade formulácie ἀνθρώπους ἔσῃ ζωγρῶν v Lk 5,10 teda nie je dôvod nástojiť na význame „lovenia“, ako to má väčšina prekladov. Správny kontextový význam je „zachraňovať životy ľudí“. Na základe synonymie so slovesom ζωοποιέω je možný aj posun smerom k významu „privádzať (ľudí) ku (kvalitnejšiemu) životu“.
CASNEDA, Alessandra: Giovanni 20. Uno studio narrativo (Analecta biblica 241), Roma: GBPress, 2023. 426 s. ISBN 979-12-598-6021-7.
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 116-128
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsANTV1182
Nový zákon v grécko-rímskom kontexte. 22. – 26. januára 2024, Pápežský biblický inštitút v Ríme
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 129-130
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAOCO1334
Biblia, jazyk a kontext. Rekontextualizácia hebrejskej Biblie v staroveku. 26. – 28. februára 2024, České Budejovice
ročník 16, číslo 1, 2024, strany 130-131
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsAOUV9273