Legislatívne texty, ktoré sa opakujú v Pentateuchu, boli skúmané z hľadiska literárnej a komunikačnej stratégie. James W. Watts (1999) vyslovil domnienku, že zákony, ktoré sú určené na verejné čítanie, nekladú dôraz len na poučovanie a presviedčanie, ale že ich opakovanie malo vplyv aj na samotné formovanie týchto zákonov. Preto skúmaním hermeneutiky tvorby paralelných zákonov možno odhaliť spresnenie biblickej logiky. Joz 20 síce nepatrí do pentateuchálnej legislatívy, ale napriek tomu je konkrétnym príkladom opakovania právnych predpisov týkajúcich sa miest útočišťa (Ex 21,12-14; Nm 35,9-34; Dt 19,1-13). Tie sa stali predmetom výskumu tak v redakčno-kritických, ako aj v literárnych štúdiách. V Joz 20 dominuje motív právneho postoja k neúmyselnému vrahovi a náš záujem bude zameraný na úlohu príslušných autorít voči nemu. Porovnáme úlohy autorít, ktoré sa podieľajú na zaobchádzaní so žiadosťou nevinného páchateľa o azyl vo všetkých paralelných predpisoch. Hoci opakovaný zákon v Joz 20 je jednoduchší ako v pentateuchálnych textoch, zaujímavé je, že úloha autorít je viac rozpracovaná najmä vo vv. 4-5. Navyše, jeho hebrejská verzia je podstatne dlhšia ako grécka, čo nasvedčuje zámernej kompozičnej inovácii, ktorá mohla vzniknúť v dôsledku rekontextualizácie.