Ročník 2, číslo 2, 2010
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Kniha Exodus: Základné a otvorené otázky
Jean Louis SKA
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 71-93
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIGBZ5518
Abstrakt
Príspevok pojednáva o základnej problematike Knihy Exodus a predstavuje niektoré otvorené otázky. Prvým pojednávaným problémom je fakt rôznych rukopisných tradícii, z ktorých každá má svoju hodnotu. V otázke kompozície knihy je dodnes viacero neukončených diskusíí o prameňoch alebo o vzťahu medzi Knihami Genezis a Exodus. Tretí okruh pojednávania sa týka teologických otázok ako napr. zatvrdilosť srdca, či zákony Izraela. Poslednou diskutovanou otázkou je štruktúra Knihy, ktorá by mala pamätať na tému zvrchovanosti Pána a prechod ľudu Izraela z otroctva k službe Bohu.
Boh bojuje za Izrael. K intertextualite deuteronomistického rozprávania o zaujatí krajiny a Exodus 1–14
Georg BRAULIK
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 94-111
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIGIB5749
Abstrakt
Formula Boh „bojuje“ (םחל nifal + ל) za Izrael je v hebrejskom Starom zákone doložená predovšetkým v knihách Deuteronómium a Jozue. V ich syntaxi ako aj v jazykovom vyjadrení tvorí precízne reflektovaný výpovedný systém. Intertextuálne sa vzťahuje na udalosť pri Červenom mori (Ex 14,14.25). Texty Dt 1,30; 3,22; 20,4; Jos 10,14.42 by mohli byť z literátno historického pohľadu vytvorené už za kráľa Joziáša ako „deuteronomistické rozprávanie o zaujatí krajiny“ (N. Lohfink). Neskôr k nim pribudli aj Joz 23,14.42. V súvislosti celkového predstavenia sa formula nachádza na kľúčových miestach. Poukazuje na to, že záchrana Izraela v jeho dejinách od prechodu Červeným morom až po zaujatie krajiny, ako aj v budúcich časoch má prebudiť vieru v JHVH, no zároveň sa táto záchrana má prijať s dôverou.
Boží hnev v mezopotámskych kráľovských nápisoch a v Knihe Exodus
Peter DUBOVSKÝ
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 112-122
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIHMF2589
Abstrakt
V tomto článku je rozoberaná téma Božieho hnevu v asýrskych a babylonských historických spisoch, ako aj v Knihe Exodus. V tejto analýze sme ukázali, že napriek spoločnému mytologickému a kultovému pozadiu, v babylonskych spisoch táto téma bola použitá na vysvetlenie vlastných porážok, zatiaľ čo v asýrských spisoch sa touto témou zdôvodňovali asýrske vojenské ťaženia proti nepriateľským krajinám. V Knihe Exodus je prítomná hlavne na zdôvodnenie Božieho trestu voči Izraelitom, ktorí si zhotovili zlaté teľa. Z týchto analýz môžeme vylúčiť vplyv asýrskej historiografie na Knihu Exodus a tiež ukázať, že takýto spôsob myslenia nebol objavom svätopiscov, ale bol rozšírený v historických nápisoch počnúc druhým tisícročím pred Kr.
„Pán je mou silou a písní.“ Výpověď tradiční antifony (Ex 15,2; Iz 12,2; Ž 118,4)
Ivana VLKOVÁ
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 123-135
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIHNK6004
Abstrakt
Toto pojednání se snaží přezkoumat, proč mnozí exegeté odmítli tradiční výpověď biblické antifony „Pán je mou silou a písní a stal se mi spásou!“ (Ex 15,2; Iz 12,2; Ž 118,14). Nicméně důvody pro upřednostnění jiného navrženého překladu – „Pán je mou silou a mým ochráncem…“ – jsou shledány jako nedostatečné a tedy i nepřesvědčivé.
Biblica 90 (2009)
Jaroslav MUDROŇ
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 136-140
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIHPB1273
Daniela Iskrová: Exegeticko-teologický komentár k Prvému Jánovmu listu. Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta, 2008. 262 s. ISBN 978-80-8084-388-5.
Monika ZAVIŠ
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 140-145
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIIHK1507
Exodus – moderný komentár k starovekej knihe. Vedecká biblická konferencia o Knihe Exodus
Zuzana ŠKRINÁROVÁ
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 146-147
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIILO4660
Správa z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Biblia a morálka“
Mária KARDIS
ročník 2, číslo 2, 2010, strany 147-148
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsIITW5043