ročník 5, číslo 1, 2013, strany 58-73

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGWXS5468
Publikované online: 2013-06-01
Publikované tlačou: 2013-06-30

Abstrakt: Prekladateľ starovekej literatúry si môže vybrať spomedzi troch základných prekladateľských techník, ktoré sa pokladajú za legitímne – filologický, kultúrny a komentárový preklad. Všetky z nich sa zakladajú na princípe funkčnej ekvivalencie. Filologický preklad je nielen lingvisticky verný originálu, ale spomedzi možných prekladových variantov si vyberá ten najelegantnejší. Vysvetľovacie poznámky sú stručné. Kultúrny preklad sa usiluje prekladať aj kultúrne reálie. Komentár je zabudovaný priamo do textu prekladu. Komentárový preklad si vyberá taký prekladový variant, ktorý je formálne najbližší vyjadreniu v pôvodnom jazyku – rešpektuje teda aj formálnu ekvivalenciu, pokiaľ to je možné. Takýto preklad nemá existenciu sám osebe, ale tvorí siamské dvojča s podrobným textovým komentárom. Komentárový preklad so svojím sekundárnym princípom formálnej korešpondencie sa často zamieňa s nelegitímnou technikou doslovného prekladu. Rozdiel medzi týmito dvoma postupmi je ukázaný na príklade particípií. Lingvistická analýza originálu rozoznáva niekoľko ich funkcií: 1. prívlastkové particípiá, 2. príslovkové a doplnkové particípiá, 3. particípiá namiesto určitých slovies, 4. grafické particípiá, 5. particípiá vo vyjadreniach účelu, 6. konštrukcia typu ei=pen le,gwn, 7. grécke particípium ako preklad hebrejského absolútneho infinitívu. Každá z týchto skupín si vyžaduje inú reštrukturalizáciu v slovenčine. V rámci jednotlivých skupín však preklad musí byť konzistentný.