ročník 6, číslo 2, 2014, strany 197-204

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGOWI4543
Publikované online: 2014-12-01
Publikované tlačou: 2014-12-30

Abstrakt: Prekladateľská technika, ktorú si zvolíme na preklad Septuaginty, závisí od toho, ktorý jej aspekt uprednostníme. Môžeme ju vnímať ako výsledok prekladateľskej činnosti. Vtedy pri riešení prekladových problémov týkajúcich sa hebrejizmov prihliadame k hebrejskému originálu. Tento analytický prístup sa používa v prostredí biblických štúdií. V istom okamihu svojho vývoja sa však Septuaginta odpútala od hebrejského pozadia a začala samostatnú existenciu v čisto gréckom prostredí, kde dala vznik množstvu patristickej exegetickej literatúry. Títo starovekí autori problémy neriešili v rámci medzijazykovej komunikácie, ale iba monolingválne, v rámci gréčtiny. Tak vznikajú občasné odchýlky v chápaní a výklade biblického textu, ak sa v ňom vyskytnú hebrejizmy. Ak sa ako prekladatelia venujeme tejto časti nášho kultúrneho dedičstva, Septuagintu v tomto kontexte musíme aj my rešpektovať ako východisko.