Ročník 8, číslo 1, 2016
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Dobrý či zlý Abram? Kritické a exegetické pozorovania k interpretáciám Gn 13
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 1-31
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEXXU8767
Abstrakt
Cieľom štúdie je kritické zhodnotenie dvoch novátorských pohľadov W. Vogelsa a D. Ricketta na Gn 13 a postavu Abrama. Podľa Vogelsa ak treba niekoho viniť, tak Abrama, nie Lota, lebo rozdelil krajinu prísľubu. Rickett tvrdí, že Abram iba čiastočne poslúchol PÁNOV príkaz „odíď z“ (12,1). Exegetické pozorovania v príspevku nedávajú za pravdu interpretáciám uvedených autorov, pretože tie nemajú dostatočnú oporu v texte. Po prvé, Gn 13 nehovorí o rozdelení krajiny (קלח piel), ale o oddelení sa dvoch ľudí (דרפ nifal). Po druhé, dostatočný dôkaz úplného splnenia PÁNOVHO príkazu (ךל־ךל) poskytuje konštatovanie z 12,4a (םרבא ךליו). Po tretie, následnosť formulácii v 12,4a; 12,4b a 12,5 dokazuje, že Lotova prítomnosť pri Abramovi je jeho osobnou iniciatívou, nie dôsledkom strýkovho rozhodnutia. Po štvrté, prípadná neposlušnosť patriarchu je vylučená absenciou trestu, resp. faktom požehnania. Nakoniec, 13,14-17 je treba vidieť vo svetle vzájomného prepojenia scén kapitoly skrze koncept videnia (האר) a splnenia Pánových slov z 12,1d (ךארא רשׁא ץראה־לא), nie Abramovej neposlušnosti PÁNOVMU príkazu.
Motív "mesto" v Piesni piesní
Marek I. BARANIAK
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 32-46
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEYFE8503
Abstrakt
„Mesto“ je v Knihe Pieseň piesní okrajovým motívom. Je však potrebné poznamenať, že fenomén urbanizácie bol charakteristickým pre dejinné premeny spoločnosti Izraela v staroveku a že termín h’yr „(to) mesto“, ako toponymum pre Jeruzalem, nadobudlo významné miesto v hebrejskej epickej i poetickej tvorbe. Ak vezmeme do úvahy kontext a spôsob ako sa obraz „mesta“ objavuje v dvoch poetických epizódach Piesni piesní (Pies 3 a 5), možno povedať, že: spôsob, akým hliadka mesta zaobchodila so ženou v IV. piesni pripomína asýrske zvyky, zatiaľčo II. pieseň predstavuje skôr skoršie obdobie; úmyselné použitie neviazanej formy podstatného mena „(to) mesto“ bez akéhokoľvek doplnku ako toponymum pre Jeruzalem je charakteristické pre obdobie prvého chrámu. Uvedené fakty naznačujú, že skoré predexilové obdobie a teritórium Judského kráľovstva môžu byť obdobím a prostredím redakcie prinajmenšom pre niektoré časti Piesne piesní.
Pravá cesta k múdrosti podľa Siracha
Pavel PRIHATNÝ, OFMcap
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 47-64
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEYNP6108
Abstrakt
Kniha Sirachovho syna sa vzhľadom na obdobie vzniku (vo verzii LXX aj vzhľadom na obdobie prekladu) ponúka ako apológia pravej cesty k múdrosti v konfrontácii so židovským apokalyptizmom a gréckou filozofiou. Skutočná múdrosť je πᾶσα (plná) – presahujúca schopnosti človeka – čo Sirach programovo vyjadruje hneď v úvodnom verši a potvrdzuje aj výskytom lexémy πᾶς v priebehu knihy. Pravá cesta k takejto múdrosti je potom nutne poznačená dvomi dispozíciami človeka hľadajúceho múdrosť: pokorou a modlitbou. Tieto dispozície sú pre Siracha natoľko podstatné, že ich v podobe formálnej a ideovej rámcovej inklúzie predkladá vyjadrené v prvej a záverečnej kapitole knihy. V línii s ostatnými múdrymi Izraela Sirach zároveň poznáva, že Boh ukryl múdrosť vo svojom stvorení a poodhalil ju v Tóre – v dvoch miestach, kde múdrosť možno nájsť. Sirach sa tak v prístupe k plnej múdrosti dištancuje od exkluzivizmu vlastného apokalyptickej literatúre i od preceňovania sa gréckej filozofie a svojim krajanom predkladá bezpečnú a pravú cestu k múdrosti.
"Veľmi súcitný a ľútostivý je Pán" (Jak 5,11). K jednému aspektu Boha v Jakubovom liste
Július PAVELČÍK
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 65-87
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEYQY1899
Abstrakt
Formulácia „veľmi súcitný a ľútostivý je Pán“ v Jak 5,11 svojím znením pripomína niektoré ustálené spojenia Starého zákona, ktoré hovoria o „milostivom a milosrdnom“ Bohu. Na pozadí týchto starozákonných výpovedí sa tento článok pokúša priblížiť a objasniť uvedené Božie atribúty z Jakubovho listu v ich užšom kontexte.
Biblica 96 (1-2/2015)
Jaroslav MUDROŇ
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 88-90
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEYUO5171
Liber Annuus LXIV (2014)
Vavrinec Radoslav MITRO, OP
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 91-98
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEYYY6856
VAŇUŠ, Marek: La presenza di Dio tra gli uomini. La tradizione della "shekinah" in Neofiti e in Matteo (TG.T 214), Roma: Editrice Pontificia Università Gregoriana, 2015. 429 s. ISBN 978-88-7839-317-2.
Róbert JÁGER
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 99-106
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEZJI1558
BROŽ, Jaroslav: List Židům (Český ekumenický komentář k Novému zákonu), Praha: Česká biblická společnost ve spolupráci s Centrem biblických studií AV ČR a UK v Praze, 2015. 260 s. ISBN 978-80-87287-73-6.
Jozef JANČOVIČ
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 106-107
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEZUT3081
SVÄTÝ GREGOR Z NYSSY: Výklad Veľpiesne (1. časť). Prológ a Homílie 1 - 5 (Starokresťanská knžnica 6), Helena Panczová ed. Úvodná štúdia, preklad, poznámky a indexy, Bratislava: Dobrá kniha, 2015. 232 s. ISBN 978-80-7141-927-3.
Daniel SLIVKA
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 108-111
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsFBRV1965
Tenth anniversary of a permanent Biblical and Archeological Exposition in Croatia
Tomislav VUK
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 112-114
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsFDGA6899
Kolokvium "Sermo Dei currat et clarificetur" u příležitosti 50. výročí vydání koncilní konstituce "Dei Verbum". Katolícka teologická fakulta Univerzity Karlovy v Praze, 25. 11. 2015
Jaroslav BROŽ
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 114-116
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsFDJG8819
Inspirace a pravda Písma svatého podle Pápežské biblické komise
Josef HŘEBÍK
ročník 8, číslo 1, 2016, strany 117-122
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsFDKV7143