Ročník 9, číslo 2, 2017
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Motív zeme ako predmetu vlastníctva v Žalme 37
Mykhaylyna KĽUSKOVÁ
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 137-152
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsETJU4247
Abstrakt
Žalm 37 je odpoveďou na situáciu človeka, ktorý prežíva vo vzťahu k bezbožným hnev a závisť. Negatívne postoje v ňom vyvoláva pozorovanie úspešného života hriešnikov. Okrem mravných usmernení pre konkrétne konanie nájdeme v texte rad prisľúbení, ktoré majú povzbudiť k zaujatiu určitého postoja a k vernosti zásadám spravodlivého života naformulovaným v Ž 1. Žalmy 37 a 1 totiž spája tematická a lexikálna príbuznosť. V Ž 37 najvýraznejšie zaznieva prisľúbenie vlastníctva zeme, ktoré sa vyskytuje v texte až päťkrát (vv. 9.11.22.29.34). Cieľom príspevku je odpovedať na otázku, aká koncepcia zeme je v pozadí tohto prisľúbenia. Prvá časť článku zahŕňa základnú charakteristiku Ž 37. V jeho druhej časti sú zanalyzované verše, ktoré obsahujú priame zmienky o zemi, resp. nadväzujú na problematiku zeme. Tretia časť príspevku predkladá koncepciu zeme v Ž 37 a uvádza charakteristiku motívu zeme ako predmetu vlastníctva.
On the Meaning of εἰς παρεμβολὰς αὐτοῦ in Jdt 16:2b
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 153-174
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsETOA8421
Abstrakt
Článok ponúka nový výklad lectio difficilior εἰς παρεµβολὰς αὐτοῦ v Jdt 16,2b, ktorý konkuruje doterajším interpretáciám. V článku sa navrhuje i zastáva názor, že εἰς je predložka, ktorá vo verši neoznačuje smer ale dôvod, t. j. nesie zlúčený význam účelu a príčiny. Súčasne sa predkladá i presvedčenie, že výraz παρεµβολὰς αὐτοῦ sa vzťahuje na priestory Božieho Chrámu, ktoré v príbehu stoja v centre záujmu deštruktívneho úsilia nepriateľov. Juditine slová „pretože, kvôli svojim táborom uprostred ľudu, ma zachránil“ (Jdt 16,2b) sú tak vyhlásením o tom, že Boh bol motivovaný konať v prospech Judity nutnosťou zachovať priestory svojho Chrámu neporušené. Týmto spôsobom Pán dokazuje svoju zvrchovanosť i zachraňuje svoj ľud (porov. 8,21-22).
Kniha Sirachovcova plná inšpirácie
Pavel VILHAN
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 175-185
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsETOH4105
Abstrakt
Tento príspevok chce vstúpiť do diskusie o vnímaní Svätého písma ako inšpirovaného samotnými autormi posvätných kníh, nakoľko je možné ich identifikovať. Zaradenie Knihy Sirachovca do dokumentu Inšpirácia a pravda Svätého písma treba považovať za významný a prospešný počin kvôli jej obsahu, a to napriek tomu, že nie je považovaná za inšpirovanú ani židmi, ani protestantmi. Je však dôležitým svedkom tvorby kánonu inšpirovaných kníh tak židmi, ako aj kresťan-mi. Príspevok komentuje body 20 a 80 venované Knihe Sirachovca a predkladá ďalšie možné pohľady vychádzajúce z knihy, ktoré podporujú myšlienku inšpirácie Písma i jeho čitateľa. Kým Inšpirácia a pravda Svätého písma vyzdvihuje inšpiráciu u Sirachovca na základe jeho osobného štúdia Písem a významných postáv národných dejín, kniha tiež vyzdvihuje získavanie skúseností od starších a z ciest do cudziny. Aj keď bol Sirachovec predovšetkým pisárom a učiteľom, dbal o prípravu svojich žiakov do života nielen na intelektuálnej a náboženskej, ale aj na praktickej úrovni.
Pavol z Tarzu a materská Cirkev z Jeruzalema
Alfio Marcello BUSCEMI
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 186-207
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsETVN5687
Abstrakt
Názov tohto príspevku sa rozvíja v predloženej štúdii. Ide v skutočnosti o vzťah medzi Pavlom, apoštolom pohanov a materskou cirkvou v Jeruzaleme. Prvá časť tohto zásahu sa zaoberá „rastom“ prvotného spoločenstva v Jeruzaleme a jeho vplyvom na zvyšok ostatných kresťanských spoločenstiev 1. stor. po Kr. Druhá časť načrtáva postavu Pavla pred jeho „povolaním za apoštola“, potom jeho poslaním „medzi národmi“. Napokon, Studia Biblica Slovaca Alfio Marcello Buscemi 207 dvojité hnutie Pavla je prezentované so zreteľom na „materskú cirkev v Jeruzaleme“: dostredivá sila, ktorá ho pritiahla k nej, a odstredivá sila, ktorá ho on nej vzďaľovala. Exegéti často „dramatizujú“ tieto vzťahy medzi Pavlom a „materskou cirkvou v Jeruzaleme“, ale možno išlo iba o „prebiehajúci dialóg“, v ktorom rôzne osoby prvotného kresťanstva hľadali jasné riešenie, aby mohli pokojne spolunažívať.
Technika prekladu z biblickej gréčtiny (4): Analýza nového slovenského prekladu žalmov 50(51)–74(75) podľa Septuaginty
Helena PANCZOVÁ
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 208-249
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsETYA6170
Abstrakt
Článok obsahuje podrobnú analýzu prekladateľskej techniky použitej v slovenskom prekla- de žalmov 50(51)–74(75) podľa Septuaginty a poukazuje na mnohé jej nedostatky, ktoré v budúcnosti bude treba odstrániť. Nedbá sa na konkordantnosť v lexike. Objavujú sa aj prípady sémanticky nesprávneho prekladu. Ani v gramatike sa nedodržiava stabilná ekvi- valencia. Často to je spôsobené gramaticky chybnou interpretáciou a/alebo neznalosťou výrazových prostriedkov prijímateľského jazyka. Paralelné publikovanie prekladov gréckeho a hebrejského textu stráca svoj zmysel, lebo sa stierajú zhody a rozdiely medzi nimi. Na paralelných identických miestach sa objavuje synonymná variácia. Inde sa grécky text adaptuje podľa hebrejského.
Vplyv latinského misericors na novozákonnú prekladovú voľbu "milosrdný"
Blažej ŠTRBA
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 250-259
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEUOE7921
Abstrakt
Moderné preklady Nového zákona tak v slovenčine, ako aj v češtine používajú viackrát prídavné meno „milosrdný“. V siedmich prípadoch – Mt 5,7; Lk 6,36.36; Ef 4,32; 1Pt 3,8; Hebr 2,17; Jak 5,11 – sa však objavujú štyri rozdielne grécke slová. Predložená štúdia poukazuje na vplyv misericors z Vulgáty na túto prekladovú voľbu a súčasne navrhuje preklady, ktoré reflektujú grécku pôvodinu.
ARTUS, Olivier: Enjeux passés et actuels de l’exégèse du Livre des Nombres, RB 123 (2/2016) 161-182. ISSN 0035-0907.
Adriana ALEXYOVÁ
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 260-264
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEVAC8381
BRAULIK, Georg: Studien zu Buch und Sprache des Deuteronomiums (SBAB 63), Stuttgart: Katolisches Bibelwerk GmbH, 2016. 312 s. ISBN 978-3-460-06631-1.
Blažej ŠTRBA
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 264-267
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEVKJ3506
GRILLI, Massimo – GUIDI, Maurizio – OBARA, Elżbieta: Comunicazione e pragmatica nell’esegesi biblica (Lectio 10), Cinisello Balsamo, MI – Roma: San Paolo – GBPress, 2016. 262 s. ISBN 978-88-215-9898-2.
Róbert JÁGER
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 267-272
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEVYZ1787
GRILLI, Massimo: Evanjelium podľa Jána: Úvod a teológia (Biblica). Preklad Iveta Zemková. Predslov k slovenskému vydaniu Iveta Strenková, Ružomberok: Katolícke biblické dielo, 2017. 166 s. ISBN 978-80-89120-49-9.
Branislav KĽUSKA
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 272-277
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEWLL2051
2016 International Meeting of the Society of Biblical Literature, Seoul (Jižní Korea)
Jaroslav BROŽ
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 278-279
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEWYH4363
Odborné kolokvium "Kdo byl Melchisedech?" Postava kněze-krále v biblických textech a v dějinách jejich působení
Jaroslav BROŽ
ročník 9, číslo 2, 2017, strany 280-281
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsEXTV5390