Ročník 12, číslo 2, 2020
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Not Only a Prophet: The Numerous Faces of Samuel
Daniela DE PANFILIS
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 125-157
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDBBQ4891
Abstrakt
Biblická postava Samuela je dosť komplexná. Samuel totiž zastáva v prospech Izraela rôzne úlohy: ako príhovorca, kňaz, vládnuci sudca, vodca (strážca zákona). Hoci nie explicitne, Samuel je tiež definovaný ako nazir (1Sam 1,11). Ustanovovanie kráľov je Samuelovou osobitnou rolou v dejinách Izraela. Na záver „cyklu detstva“ je Samuel explicitne narátorom v poznámke mimo dejovej línie predstavený ako „prorok“. Týmto spôsobom je postava Samuela predstavená podobne ako postava Mojžiša. Biblická tradícia spomína postavu Samuela iba na niekoľkých miestach (1Krn 6,12-13; 9,22; 11,1-3; 29,29; Ž 99,6; Jer 15,1; Sir 46,13-20; Sk 3,24; 13,20b-23; Hebr 11,32b). Starozákonná tradícia zdôražňuje dve rozdielne interpretačné línie: asociáciu s Dávidom a úlohu ustanoviteľa kráľov a súvis s Mojžišom a úlohou príhovorcu. Novozákonná tradícia tiež spomína postavu Samuela v súvislosti s Dávidom i Mojžišom. Každá zmienka o Samuelovi ukazuje, že biblická tradícia pojala jedinečnosť tejto postavy vo vyrozprávaných dejinách Izraela i jej dôležitosť dejinách spásy.
Law Terms in the Versions of Jeremiah
Johanna ERZBERGER
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 157-178
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDCRA7760
Abstrakt
Príspevok analyzuje sémantiku legislatívnych termínov, ktoré JeremiášLXX používa ako ekvivalenty slova הרות. Dané termíny sú skúmané vo svetle sémantiky výrazu הרות a hebrejských termínov s ich gréckymi ekvivalentmi, ktoré sú na iných miestach použité ako ekvivalenty הרות. Zatiaľ čo použitie výrazov pre zákon v prvej časti JeremiášaLXX prevažne súhlasí s JeremiášomMT, ich použitie v druhej časti JeremiášaLXX sa líši od použitia v JeremiášoviMT. Zmena terminológie v JeremiášoviLXX zhruba súhlasí s hypotézou E. Tova, že druhá časť JeremiášaLXX bola zrevidovaná.
Poéma o zodpovednom živote a smrti (Sir 40,28–41,4). Poeticko-sémantická analýza
Pavel PRIHATNÝ
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 179-197
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFBD7111
Abstrakt
Poetická a sémantická analýza poémy „o žobraní a smrti“ (40,28–41,4) v Knihe Sirachovho syna, ako sú jej dve časti titulované napr. v NRSV alebo aj v slovenských prekladoch, ukazuje na pekné predstavenie jej dvoch tém autorom poémy, no odhaľuje aj jeho poetické majstrovstvo. Analýza je vypracovaná opierajúc sa o stredoveký hebrejský rukopis „HB“, s prihliadaním k zachovaným častiam najstaršieho rukopisu z Masady (HMas). V poslednom kroku je predložené grafické overenie jej výsledkov za pomoci Greimasovho semiotického štvorca. Analýza ukazuje, že zvyčajný titul prvej časti poémy („o žobraní“) nevyjadruje jej tému primerane a v dôsledku ochudobňuje aj druhú časť poémy („o smrti“) o jej plný obsah. Ben Sirov koncept „život z daru“ (ןתמ ייח), pred ktorým on varuje, poukazuje skôr na ľahkovážny Studia Biblica Slovaca Pavel Prihatný 197 spôsob života. Na druhej strane, život prežívaný zodpovedne, robí človeka schopným nebáť sa smrti. Upravený titul poémy by tak mohol znieť: „O zodpovednom živote a smrti.“
Elijah among the Former Prophets in Hebrew Ben Sira 48:1-12
Jeremy CORLEY
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 198-226
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFFF5972
Abstrakt
V rámci Sirachovcovej chvály slávnych predkov sa báseň o Eliášovi nachádza uprostred sekcie venovanej prorokom (Sir 46,1–49,10). Táto časť pozostávajúca zo 120 bikolónov začína Jozuem (46,1: „Mojžišovým nástupcom v prorockom úrade“) a končí „dvanástimi prorokmi“ (49,10). Uvedená sekcia je zaujímavá z kánonického pohľadu, keďže v tradičnom poradí odkazuje na Jozueho, Sudcov, Samuela, Kráľov, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela advanástich prorokov. Hebrejská báseň o Eliášovi je zarámcovaná alúziami na posledného z tzv. malých prorokov, keďže Eliáš je najprv zobrazený ako ten, ktorého slovo „blčalo ohňom sťa fakľa“ (odkaz na Mal 3,19) a neskôr ako ten („ako je písané“), ktorého úlohou je „obrátiť srdcia otcov k synom“ (odkaz na Mal 3,23-24). Bohato čerpajúc z odkazov s motívom ohňa v deuteronomistickom rozprávaní (1Kr 17–2Kr 2) Sirachovec výstižne nazýva Eliáša „prorokom ako oheň“ (48,1) a v súlade s jeho prorockou úlohou zdôrazňuje Eliášovo spojenie s Božím slovom (v. 3). Následne sa Sirachovec zameria na Eliášove mocné činy, čo zavŕši vystúpením do neba.
The Range and Significance of the References to Elijah in John's Gospel
Maurizio MARCHESELLI
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 227-251
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFMF7334
Abstrakt
Eliáš sa spomína v Jánovom evanjeliu dvakrát (Jn 1,21a a 1,25), a to iba v kontexte narácie o prvom dni (1,19-28). Nachádza sa výlučne v spoločnosti ďalších dvoch postáv: „Krista“ a „proroka“. Cieľom tejto štúdie je dokázať, že z úst Jána Krstiteľa má toto trio poskytnúť prvý, hoci nepriamy popis izraelského mesiáša. Z Jánovho pohľadu je však Ježišov portrét ako Krista, Eliáša redivivus a proroka ako Mojžiša – i keď nie mylný – nedostatočný. Tento príspevok pozorne sleduje, ako štvrtý evanjelista koncipuje svedectvo Jána Krstiteľa o izraelskom mesiášovi v 1,19-23 a ukazuje, že identifikácia Ježiša s Eliášom – ale aj s Kristom a prorokom – volá po tom, aby bola objasnená a prekonaná použitím názvu kyrios (1,23), čo je slovo, ktoré používa grécka Biblia Izraela na preklad božského tetragrammatónu.
Prophet and Remnant, Crisis and Renewal: Paul's Use of the Elijah Story in Romans 11
Levente BALÁZS MARTOS
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 252-265
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFMN7273
Abstrakt
Eliášov príbeh v 1Kr 19 je často považovaný za biblickú paradigmu krízy a vyhorenia, a to nie bezdôvodne. Je možné, že i sv. Pavol bol ovplyvnený podobným spôsobom uvažovania, keď cituje Eliášov nárek a Božiu odpoveď naň vo svojom Liste Rimanom? V našom článku by sme chceli odpovedať na túto otázku ukázaním spôsobu, akým je v Eliášovom príbehu riešená kríza a poukázaním na paralely v spôsobe, akým Pavol používa daný príbeh. Zdá sa, že tu ide o dvojaký paralelizmus medzi danými dvoma príbehmi. V obidvoch prípadoch sa kríza v prvom rade rozvíja na komunitnej úrovni a ako prvé potrebuje komunitné riešenie. Na druhej úrovni však v oboch prípadoch zohráva úlohu personálna zmena. V 1Kr 19 Elizeus Studia Biblica Slovaca Levente Balázs Martos 265 nahrádza Eliáša ako proroka a z pohľadu kontextu Rim 9–11 Pavol taktiež vyjadruje svoju veľmi osobnú ponosu, čím podáva vzor pre čitateľov Listu Rimanom.
Eliáš v Jakubovom liste
Július PAVELČÍK
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 266-306
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFRH9385
Abstrakt
V Jakubovom liste 5,17-18 je prorok Eliáš predstavený ako príklad spravodlivého človeka, ktorého modlitba má moc účinne ovplyvňovať prírodné procesy. Tento článok sa obmedzuje na niekoľko základných exegetických poznámok k tým aspektom, ktoré sa ukazujú byť smerodajné pri kontextovej interpretácii tejto pasáže so zvláštnym zreteľom nielen k charakteristikám Eliášovej modlitby, ale aj k možným eschatologickým konotáciám tohto proroka, ktorý môže byť pre kresťanské spoločenstvá vzorom obnovenia ich vzťahov k Bohu i k sebe navzájom v čase pred Pánovým posledným príchodom.
Jerome and the Jewish Traditions
Frédéric MANNS
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 307-311
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFSX9640
Abstrakt
Posledné dokumenty Pápežskej biblickej komisie odporúčajú používanie židovského čítania Písma. Nejde o nejakú novotu, ale o návrat k starovekej tradícii. Origenes a Hieronym používali túto metódu, ktorú doplnili kristologickou lektúrou. V tomto príspevku je niekoľko príkladov od Hieronyma, ktoré ilustrujú uvedené tvrdenie.
Biblica 100 (2019)
Jaroslav MUDROŇ
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 312-315
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFTQ7230
Šútor, Lukáš (ed.): Text v kontextoch. Text v interdisciplinárnych interpretáciách, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018. 309 s. ISBN 978-80-8152-594-0.
Michal MALIŠ
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 316-324
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDHFP8604
Medzinárodná vedecká konferencia Otváral nám Písma v Košiciach, 30. september 2020
Matúš IMRICH
ročník 12, číslo 2, 2020, strany 325-327
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDHZA5865
Nominácia na Cenu Jozefa Búdu 2019 – 2020
REDAKCIA
ročník 12, číslo 2, 2020, strana 327
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDJBV8654