ročník 12, číslo 2, 2020, strany 198-226

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDFFF5972
Publikované online: 2020-12-01
Publikované tlačou: 2020-12-30

Abstrakt: V rámci Sirachovcovej chvály slávnych predkov sa báseň o Eliášovi nachádza uprostred sekcie venovanej prorokom (Sir 46,1–49,10). Táto časť pozostávajúca zo 120 bikolónov začína Jozuem (46,1: „Mojžišovým nástupcom v prorockom úrade“) a končí „dvanástimi prorokmi“ (49,10). Uvedená sekcia je zaujímavá z kánonického pohľadu, keďže v tradičnom poradí odkazuje na Jozueho, Sudcov, Samuela, Kráľov, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela advanástich prorokov. Hebrejská báseň o Eliášovi je zarámcovaná alúziami na posledného z tzv. malých prorokov, keďže Eliáš je najprv zobrazený ako ten, ktorého slovo „blčalo ohňom sťa fakľa“ (odkaz na Mal 3,19) a neskôr ako ten („ako je písané“), ktorého úlohou je „obrátiť srdcia otcov k synom“ (odkaz na Mal 3,23-24). Bohato čerpajúc z odkazov s motívom ohňa v deuteronomistickom rozprávaní (1Kr 17–2Kr 2) Sirachovec výstižne nazýva Eliáša „prorokom ako oheň“ (48,1) a v súlade s jeho prorockou úlohou zdôrazňuje Eliášovo spojenie s Božím slovom (v. 3). Následne sa Sirachovec zameria na Eliášove mocné činy, čo zavŕši vystúpením do neba.