Rozhovor s pátrom Petrom Dubovským SJ aj o jeho vymenovaní za riadneho profesora PBI v Ríme
R: Páter Dubovský, TK KBS 11. mája 2016 informovala o Vašom vymenovaní za riadneho profesora na PBI v Ríme. Po uverejnení tejto správy informáciu prevzali aj ďalšie médiá na Slovensku. Bežný čitateľ však môže mať zo správ dojem, že na PBI pôsobíte ako profesor len týmto vymenovaním. Pravdou však je, že Vy prednášate exegézu SZ na spomenutom inštitúte ako mimoriadny profesor už asi desať rokov. Môžete nám teda vysvetliť v čom spočíva rozdiel medzi mimoriadnym a riadnym profesorom na pápežskom inštitúte či univerzite?
-
Na pápežských univerzitách sú tri alebo štyri úrovne pozícií. Na PBI je to lektor, mimoriadny profesor a riadny profesor. Na to, aby sa niekto mohol stať lektorom, musí mať skončenú doktorskú tézu. Na status mimoriadneho profesora potom musí publikovať knihu, resp. vedeckú monografiu, vedecké články a plus musí sa zúčastňovať kongresov. Na získanie úrovne riadneho profesora – po piatich rokoch od získania úrovne ‘mimoriadny profesor’ – musí kandidát prednášať, mať doktorské tézy, chodiť na medzinárodné kongresy a publikovať ďalšiu vedeckú monografiu a články v prestížnych medzinárodných časopisoch.
R: Čo pre Vás osobne bude znamenať zmena statusu z mimoriadneho na riadneho profesora?
- Viac roboty… [smiech, pozn.]. V podstate na PBI sme momentálne traja riadni profesori – prof. Augustinus Gianto SJ, prof. Joseph Sievers a ja. Riadni profesori garantujú odbory tak v Starom zákone (SZ) alebo v iných odboroch. Preto osobne byť riadnym profesorom pre mňa znamená garantovať odbor SZ na PBI v Ríme.
R: Okrem toho, že vyučujete, už tretí rok zastávate i funkciu dekana Biblickej fakulty na PBI a ste i členom Medzinárodnej teologickej komisie pri Kongregácii pre náuku viery vo Vatikáne. Napriek tomuto vyťaženiu ste však v minulom roku publikovali štúdiu The Building of the First Temple: A Study in Redactional, TextCritical and Historical Perspective [Stavba Prvého Chrámu. Štúdia z perspektívy redakčnej, textovo-kritickej a historickej] (FAT 103), Mohr Siebeck: Tübingen, 2015. Mohli by ste nám ju stručne – ak sa to vôbec dá – priblížiť?
- Dúfam, že sa to dá [smiech, pozn.]. Celá kniha vychádza z podrobnej analýzy dvoch kapitol SZ – Prvej Knihy kráľov 6–7. Sú to dosť „nudné“ [úsmevne, pozn.] kapitoly opisujúce stavbu chrámu. Keď človek číta akýkoľvek moderný preklad týchto dvoch kapitol, tak všetky problémy, ktoré sú v hebrejskom alebo gréckom texte už nevidí, pretože sú prekladom prekryté. Človek má potom z textu dojem, že opisuje pekný chrám, ktorý bol postavený Šalamúnom. Keď ale človek číta text v originálnych jazykoch, zrazu narazí na množstvo textových a gramatických problémov, takže sa opisy vôbec nedajú zosúladiť a len veľmi ťažko sa z toho celého dá „postaviť“ jeden chrám. Celá táto práca spočívala v tom, že som porovnával veľa gréckych, sýrskych a hlavne hebrejských manuskriptov. Snažil som sa ukázať, ktoré časti boli do textu postupne dodávané, resp. ako samotný text kapitol vznikal. Ďalej som robil porovnanie s inými časťami SZ. Z celého mi vyšla jednoduchá vec: tak ako pán farár prerába kostol, neznamená to, že jednoducho zborí celý kostol, skôr len niečo pridá, niečo zbúra a niečo prerobí, domuruje nejakú novú priečku, tak niečo podobné sa dialo aj v prípade prvého Chrámu. Ak sa na Chráme niečo pridávalo, menilo, prerábalo, tak sa to postupne dodávalo i do textu. Výsledný text, ktorý máme, vlastne zachytáva nielen to, ako Chrám vyzeral, ale aj to, ako sa menil. Porovnávaním dosť komplikovaných analýz gréckych a hebrejských manuskriptov sa mi podarilo ukázať tri vývojové štádiá prvého Chrámu. Prvý Chrám bol dosť jednoduchý – vyzerá to tak, že bol postavený z cédrového dreva. Druhý Chrám bol rozdelený na tri základné časti, ktoré poznáme zo SZ, a už bol postavený z kameňa. Potom to bol tretí Chrám, ktorý – pred jeho zbúraním, t. j. pred dobytím a Babylonským zajatím – bol veľmi sofistikovaný. Mal rôzne izby, poschodia. Zatiaľčo v prvej fáze bol chrám kráľovskou svätyňou, v tretej fáze možno hovoriť o chráme, do ktorého ľudia chodili na púte a v ktorom sa odohrávali nielen naboženské ale aj politické a obchodné aktivity
R: Opierali ste sa v práci aj o nejaké archeologické nálezy alebo ste vychádzali hlavne z dokumentárnych dôkazov?
-
Na chrámovej plošine v Jeruzaleme sa momentálne nerobia vykopávky a nasledujúce roky sa len tak ľahko nebudú robiť. Preto nemáme archeologický materiál potrebný na zrekonštruovanie vývoja prvého chrámu. To, čo som robil ja, bolo porovnávanie s ostatnými chrámami, ktoré sú podobné a pochádzajú z toho istého obdobia. Snažil som sa napr. ukázať, že chrám s tromi základnými časťami nebol niečo ako „kánonický vzor chrámu“ v Sýrii a v Izraeli, pretože podobné stavby existovali aj v niektorých iných častiach sveta. Z tohoto obdobia sú v Sýrii a Palestíne doložené aj iné typy chrámov. Naviac je veľmi zaujímavé, že tí, čo analyzujú starobylé chrámy ako tie v Tell Taynat alebo v ’Ain Dara, poukazujú na to, že aj tieto chrámy prešli prestavbami. No a prestavby ako napr. tie v prípade posledne objaveného chrámu v Tell Taynat (lebo sa tam našli dva chrámy) sú podobné s prestavbami urobenými na Jeruzalemskom Chráme. Takže archeológia – v prípade mojej publikácie – fungovala skôr ako akýsi vzorec alebo prostredie, v ktorom sa dalo ukázať, že podobné prestavby sa diali aj v iných chrámoch. My ale nemáme k dispozícii vykopávky prvého Jeruzalemského Chrámu, preto som v podstate archeológiu nemohol priamo použiť.
R: Ako sa dajú tieto podobnosti v prestavbách jednotlivých chrámov, ktoré boli geograficky navzájom veľmi vzdialené, vysvetliť? Určite nemožno hovoriť o nejakej architektonickej „móde“ v tom čase, ktorá by sa bola šírila.
- Nie, to určite nemožno vysvetliť týmto spôsobom. Väčšinou normálny dôvod, prečo sa chrám prestavoval bol fakt, že akonáhle božstvo nabralo na vážnosti, chrám bolo potrebné zväčšiť, pretože mal viac kňazov, viac náradia a iných praktických vecí. Všetko to potrebovalo nové priestory napr. na uskladnenie. Pravdou je tiež to, že sa chrámy po istom čase rozpadávali. Životnosť tých najlepších chrámov bolo asi tak 200 rokov a po ich uplynutí bolo chrám potrebné obnoviť. Preto dochádzalo k prestavbám. Iným dôvodom bola aj zmena božstva. Keď prišla nová „náboženská vlna“, ktorá sa stala v regióne prominentnou, musel sa tomu prispôsobil i chrám. Zaujímavá je v tomto smere teória Stefanie Manzoni, podľa ktorej v 8. stor. pred Kr. sa dá rozpoznať istá architektonická „vlna“ trojčlenného chrámu. Keďže prvá vlna asýrskeho obdobia bola v 9. stor. pred Kr., podľa Manzoni by teda architektúra trojčlenného chrámu mohla mať pôvod v Asýrii a byť inšpirovaná práve odtiaľ. Ide však o teóriu, ktorá je síce možná, ale nie je všeobecne uznávaná.
R: Začiatkom septembra sa bude konať XXII. Kongres Medzinárodnej Organizácie pre Štúdium Starého Zákona (IOSOT) 2016 v Stellenbosch v Južnej Afrike. Chystáte sa zúčastniť tejto konferencie a predniesť svoj vedecký príspevok?
-
Áno, chystám sa a príspevok sa bude týkať inej tematiky ako chrámu. Už dlhé roky totiž pracujem na tematike 2Kr 13–14, čo sú tiež kapitoly, ktoré ľudia nečítajú [smiech, pozn.], a datujú sa do éry Yehu dynastie. Je to obdobie, kedy Izraelské (t. j. Severné) kráľovstvo dobylo Južné kráľovstvo a určitým spôsobom ho začalo ovládať. V 2Kr 13–14 máme určité výrazy a porovnania, ktoré sú určitým spôsobom zvláštne, lebo ich v Knihách Kráľov nikde nenájdeme, avšak nachádzajú sa v Knihe Sudcov. Podľa mňa ide v 2Kr 13–14 o jednu z najstarších historiografií zachytených v SZ opisujúcich kráľovstvo severu. V mojom príspevku budem teda porovnávať rôzne manuskripty, s cieľom dopátrať sa k najstaršej idei opisu starovekého kráľovstva severu. Vieme totiž, že neskoršie opisy severného kráľovstva boli redigované z pohľadu južného kráľovstva Judska, t. j. ide už o skreslený pohľad.
R: Sú podľa Vás slovenskí biblisti dostatočne zaangažovaní v diskusii a vo vedeckom výskume biblistiky na medzinárodnej úrovni?
- Myslím si, že to závisí od toho, ako to berieme. Mnohé kongresy na medzinárodnej úrovni sa konajú v USA alebo ako teraz bude v Stellenbosch v Južnej Afrike. To znamená, že je veľmi ťažké sa na ne fyzicky dostať z rôznych, no najmä z finančných dôvodov. Mnohí slovenskí biblisti si preto z týchto dôvodov nemôžu dovoliť to, čo si napr. môžu dovoliť nemeckí biblisti. Tí môžu chodiť napr. trikrát do roka na veľké konferencie, ktoré sú finančne extrémne náročné. Na druhej strane si myslím, že slovenskí biblisli sú zaangažovaní, pretože vidieť, že publikujú, sú v kontakte s inými biblistami vo svete. Preto si myslím, že na naše malé Slovensko, robia veľmi veľa.
R: Myslíte si, že by slovenskej biblistike mohlo pomôcť organizovanie ďalších vedeckých biblických konferencií s medzinárodnou účasťou ako boli napr. v Badíne v rokoch 2010 (Exodus) a 2012 (Žalmy)?
- Samozrejme. Závisí to však od toho, kto ich urobí, t. j. či sa nájde ľudská energia a najmä financie. Ale určite by to mohlo pomôcť, pretože to pomáha samotným slovenským biblistom, pomáha to nadviazať kontakty a v podstate prispieva po všetkých úrovniach.
R: Ste členom Redakčnej rady a Vedeckého kolégia StBiSl už od jej začiatkov. Vnímate existenciu StBiSl, ako zatiaľ jediného vedeckého biblického časopisu na Slovensku, za prínosnú pre slovenskú biblistiku?
- Veľmi. Myslím si, že je to veľmi dôležitý a jedinečný časopis v našej jazykovej oblasti. Rozhodne treba urobiť všetko pre to, aby sa stal – ak je to možné – i karentovaným časopisom a aby sa ďalej rozvíjal.
R: Na záver mi dovoľte v mene redakcie StBiSl zablahoželať Vám k minulotýždňovému vymenovaniu a zaželať veľa milostí do Vášho profesijného i osobného života.
- Ďakujem.
Za rozhovor nahratý dňa 20. 5. 2016 v Ríme ďakuje Martina Korytiaková.
Pozn.: Páter Peter Dubovský SJ je členom redakčnej rady StBiSl. V roku 2012 získal ocenenie Jozefa Búdu za najlepší vedecký príspevok, ktorý odznel na Konferencii Žalmy – z pohľadu ich autorov a neskoršej recepcie (Badín 2012). V ročenkách Studia Biblica Slovaca (2005, 2006, 2008) a v časopise StBiSl (StBiSl 2 [2/2010]) doteraz spublikoval sedem odborných príspevkov. Úplný profesijný životopis pátra P. Dubovského SJ je prístupný tu.