Studia Biblica Slovaca

Ročník 3, číslo 2, 2011

Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca

Ročník 3, číslo 2, 2011

ISSN 1338-0141 | e-ISSN 2644-4879

„Zjavenie Pána“ alebo „Mojžišovo povolanie“? Literárno-kritické porovnanie pomenovaní state Ex 3–4

Blažej ŠTRBA​

ročník 3, číslo 2, 2011, strany 125-147
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHWUP9942

Známa stať O horiacom kríku, Ex 3,1–4,18, sa spája v odbornej literatúre poväčšine buď s Mojžišovým povolaním, alebo zjavením Božieho mena (porov. 3,14-15). Hoci jestvujú dve odlišné porozumenia – Božie zjavenie (resp. zjavenie Božieho mena) a Mojžišovo povolanie –, ony si neodporujú, ale úzko medzi sebou súvisia. Predložená štúdia predkladá lexikálne, obsahové a štrukturálne dôvody, prečo uprednostniť pomenovanie state ako Božie zjavenie. Štúdia teda poukazuje na to, že v celkovej narácii má prioritu Božie zjavenie a jeho záchranný plán (porov. 3,7-10). Zjavenie zapadá podstatne lepšie do jednotiacej témy Knihy Exodus, ktorá sa začína vyslobodením Izraelitov z otroctva a končí sa bohoslužbou PÁNOVI, ktorý ich vyslobodil.

Vôňa v stretnutí milého s nevestou. K literárnej jednote Pies 4,8–5,1

Martina KORYTIAKOVÁ​

ročník 3, číslo 2, 2011, strany 148-172
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHXVT1414

Tak ako v otázke vnútorného rozdelenia spisu Pieseň piesní a jeho vnútornej štruktúry badať rôzne prístupy a vysvetlenia, podobne aj v otázke jeho literárnej jednoty doteraz nevládne jednoznačný názor. Venovať sa literárnej jednote jednotlivých častí celého spisu Veľpiesne v nijakom prípade neznamená rozbíjanie jeho celkovej jednoty. Práve naopak, v súhrnnom pohľade sú dôkazom integrity spisu – piesne – ako celku. Najmä v prípade biblickej poézie platí, že krása spisu sa objavuje i v odkrývaní krásy jeho jednotlivých menších častí. Jednou z takýchto častí je i stať 4,8–5,1. Cieľom článku bolo predstaviť aspoň čiastočne výsledky skúmania významu vône ako dôvody, ktoré objasňujú literárnu jednotu state 4,8–5,1. To, že ide skutočne o samostatnú jednotku, dokazujú pozorovania zo stránky literárnej, sémantickej, štrukturálnej i tematickej. Skúmanie však odkrylo i obsahovú bohatosť, ktorá sa lepšie ukázala práve vtedy, keď stať považujeme za jednotu. Navyše v článku sa čitateľovi poukazuje na úlohu vonného prvku ako na možný pomocný prostriedok pri exegetickom skúmaní poetického textu, pokiaľ ide o zdôvodneniu vnútornej jednoty state z pohľadu literárnej kompozície. StBiSl 3 (2/2011) 172 Martina Korytiaková

„Dokonalý zákon slobody“ (Jak 1,25). K chápaniu zákona v Jakubovom liste

Július PAVELČÍK​

ročník 3, číslo 2, 2011, strany 173-221
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHXYL6203

„Zákon“ (Jak 1,25; 2,8.9.10.11.12; 4.11 [4x]) síce nie je v Jakubovom liste ústrednou témou, na druhej strane však nie je teologicky nevýznamným termínom. Charakteristické a zároveň špecifické pre tento list je spojenie „zákon slobody“ (Jak 1,25; 2,12), ktoré sa inde v Novom zákone nenachádza. Súvislosti „zákona“ s témou „slova“, s dokonalosťou, s „kráľovským zákonom“ lásky, so súdom a milosrdenstvom, ukazujú jeho aspekty: teologický, resp. teocentrický: Boh je darcom zákona; eschatologický: zákon má rozhodujúcu funkciu pri súde; soteriologický: zákon ako „slovo zasadené“ (e;mfutoj lo,goj) má moc spasiť duše; etický: zákon je normou správania, podľa ktorej treba žiť, konať (poihth.j no,mou; no,mon telei/n); a ekleziologický: zásadné kritické a normatívne postavenie zákona lásky a milosrdenstva pri interpretácii a aplikácii prikázaní Mojžišovho zákona v kontexte viery v Ježiša Krista je jedným z identifikačných znakov veriaceho kresťanského spoločenstva.

Biblica 91 (2010) II

Jaroslav MUDROŇ​

ročník 3, číslo 2, 2011, strany 221-223
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHVMD2235

Journal of Biblical Literature 128 (2009)

Štefan NOVOTNÝ​

ročník 3, číslo 2, 2011, strany 223-232
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHZDM1990

Kamaldulská Biblia a Papyrusy Bodmer VIII, XIV-XV

Štefan NOVOTNÝ​

ročník 3, číslo 2, 2011, strany 233-234
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHZGE1397

Návrat hore