Ročník 4, číslo 2, 2012
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Nenásilný Mesiáš v Ž 110
Gianni BARBIERO
ročník 4, číslo 2, 2012, strany 47-71
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHKEG9431
Abstrakt
Text Ž 110,5-6 („V deň svojho hnevu kráľov porazí, … nakopia sa mŕtvoly; po šírej zemi hlavy rozdrví“) sa na prvý pohľad javí ako predstavenie obrazu veľmi krutého Mesiáša. V skutočnosti však ide o nesprávny dojem: úmyslom autora bolo skôr prezentovať nenásilného Mesiáša. Aby mohol autor článku názorne predstaviť túto skutočnosť, v prvom rade podáva verný preklad textu podľa MT, najmä v prípade sporných tvrdení vo vv. 3 a 5-7. Následne, autor ponúka štruktúru žalmu v členení na štyri strofy, ktoré sú navzájom spojené v paralele (A = 1b; B = 2-3; A’ = 4; B’ = 5-7). Autor vo svojom príspevku ďalej zdôvodňuje, že vo vv. 5-6 to nemôže byť Mesiáš, ktorý koná, ale Boh, ktorý spĺňa svoj prísľub z v. 1: Mesiáš je celkom pasívny i keď sa zúčastňuje eschatologického boja. Mierová povaha Mesiáša a jeho kňazský charakter (porov. v. 4) posúvajú žalm bližšie k historickým knihám Kroník.
Dejinné zastavenia Izraela ako ráz tiahnuci sa Žaltárom
Frank-Lothar HOSSFELD
ročník 4, číslo 2, 2012, strany 72-81
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHMDM1712
Abstrakt
R. G. Kratz (1996) číta posledné žalmy každej knihy v Žaltári ako také, čo poukazujú na významné zastavenia v dejinách Izraela (obdobie kráľov Dávida a Šalamúna, epocha pre- exilového kráľovstva, pád dávidovského kráľovstva, exil medzi národmi, epocha obnovy). Deväť predložených téz preberá teóriu R. G. Kratza a rozšíruje ju tak, že čítaním celého Žaltára sleduje historické stopy v iných žalmoch z piatich kníh žaltára ako sú Žalmy 44, 60, 66, 51,20-21, 69,35-37, 74, 79, 89, 102,13-23, 106, 107, 126, 136 a 137. Exegéza týchto žalmov musí brať do úvahy ich jednotlivé postavenie vo vnútri každej knihy žaltára.
Nová píseň v knize Izajáš, v knize žalmů a v Janově Zjevení
Petr CHALUPA
ročník 4, číslo 2, 2012, strany 82-95
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHMED1590
Abstrakt
Zmínku o „zpěvu nové písně“ nacházíme v žaltáři celkem šestkrát (33,3; 40,3; 96,1; 98,1; 144,9; 149,1); nachází se také v knize Izajáš (Iz 42,10). V Novém zákoně se o „zpěvu nové písně“ zmiňuje výslovně Janovo Zjevení (Zj 5,9 a 14,3). Ze zkoumání významu slovního spojení „nová píseň“ pro makrostrukturu biblické knihy vyplývá, že motiv opěvované novosti používá závěrečný redaktor biblické knihy, chce-li v ní propojit texty s následujícím obsahem: Boží vítězství nad nepřáteli; Boží vláda ve světě založená na spravedlnosti; nové činy Hospodina, který přináší vykoupení a spásu svému zuboženému lidu; univerzální rozměry a důsledky Hospodinovy záchrany Izraele; všeobecná vláda Hospodina, který svým soudem zachraňuje chudé; eschatologická novost.
Žalmy v Pavlovej zvesti v kontexte komplexít intertestamentárneho judaizmu
František ÁBEL
ročník 4, číslo 2, 2012, strany 96-141
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHMHR6089
Abstrakt
Medzi špecifiká života intertestamentárneho judaizmu patrí aj náboženská poézia – modlitby, ódy a žalmová literatúra. Tento druh literatúry vyjadruje vnútorný život veriaceho ľudu a je zároveň introspektívnou reflexiou udalostí, ktorým musel židovský národ v tomto období čeliť a vysporiadať sa s nimi vo vzťahu k základným aspektom svojej viery v jediného Boha a jeho zámeru v dejinách. O tom vydáva svedectvo aj zvesť apoštola Pavla, ktorý aj prostredníctvom žalmov argumentačne podporuje jednotlivé dôrazy zvesti evanjelia, zvlášť v hamartologických a soteriologických otázkach, vrátane existenciálneho významu evanjelia pre život človeka. Cieľom tejto štúdie je analýza a interpretácia hlavných dôrazov, ako aj významu použitia žalmovej literatúry vo zvesti apoštola Pavla, a to v kontexte ich významu pre život židovstva intertestamentárneho obdobia. Studia Biblica Slovaca Žalmy v Pavlovej zvesti v kontexte komplexít intertestamentárneho judaizmu.
Biblica 92 (2011)
Jaroslav MUDROŇ
ročník 4, číslo 2, 2012, strany 142-146
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHMIR3725
Konferencia Žalmy v Badíne alebo Ako slovenskí exegéti prispievajú k biblickému bádaniu
Martina KORYTIAKOVÁ
ročník 4, číslo 2, 2012, strany 147-150
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHNTU9230