Ročník 5, číslo 1, 2013
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Žalm 130 v Knize žalmů a v Matoušově evangeliu
Petr MAREČEK
ročník 5, číslo 1, 2013, strany 1-24
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGWHF1884
Abstrakt
Krátka štúdia skúma lingvistické afinity Ž 119 závislé od Dt 32 pri zapojení intertextuality
s osobitnou transformáciou viet a motívov autorom žalmu. Intertextuálne spojenie s Dt 32 sa objavuje v prvej kantike Ž 119,1-8, tri ďalšie v prvom verši kantiky 119,57.73.137 a voľnejšie alúzie v 119,98-100.
„Z úst nemluvniat a dojčiat...“ Echo obrazu Ž 8,2b.3 v Mt 21,14-16
Marek VAŇUŠ
ročník 5, číslo 1, 2013, strany 25-40
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGYWJ1687
Abstrakt
Tematicky veľmi príťažlivý Žalm 8 nachádza dodnes široký ohlas, a to nielen medzi biblistami. Radí sa k tým žalmom, ktoré cituje Nový zákon na niekoľkých miestach. Vo svojom príspevku sa zameriavam na verše 2b.3, ktoré predstavujú podľa všetkého špecifický prvok neskoršej redakcie (zrejme reflexia exilu a obdobia krátko po ňom). Po krátkej sumarizácii problematiky textovej kritiky (otázka ’ăšer tenāh vo v. 2b, ‘ōz vo v. 3) a niekoľkých poznámkach k interpretácii uvedených veršov žalmu, v článku naznačujem perspektívy teologického posolstva, predovšetkým echo udalostí exodu. Následne sa pozornosť obracia k citácii 3. verša žalmu v Novom zákone, presnejšie v kontexte epizódy vyčistenia chrámu a prepuknutia jasavého volania detí na Ježišovu slávu v Mt 21,16. V snahe osvetliť Matúšovo proprium epizódy v chráme sa sústreďujem na rolu jednotlivých skupín (slepí a chromí, veľkňazi a zákonníci, deti) vystupujúcich v opise evanjelistu. Svetlo poskytujú predovšetkým ďalšie texty evanjelia, v ktorých uvedení protagonisti vystupujú. Zvlášť pri výraze paídes je podnetná udalosť z Ježišovho detstva, keď krátko po odchode do Egypta evanjelista uvádza zabíjanie betlehemských chlapcov (detí). Prepojenie na udalosti exodu poskytuje aj epizóda v chráme, nové svetlo – deti tvoria súčasť spoločenstva prenasledovaného pre vyznanie Krista, no zároveň už istým spôsobom participujú na moci StBiSl 5 (1/2013) 40 Marek Vaňuš SVD jeho víťazstva. Použitie žalmovej citácie v Matúšovi teda rozvíja posolstvo žalmu v kristologickom i ekleziologickom smere.
Vojnový zvitok XII a jeho alúzie na Žalm 24
Libor MAREK
ročník 5, číslo 1, 2013, strany 41-57
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGWMY5349
Abstrakt
Vojnový zvitok nájdený s ďalšími zvitkami v Kumráne pri Mŕtvom mori doslovne cituje alebo sa odvoláva na mnoho biblických textov a takto ich začleňuje do vlastného textu. Veľká časť týchto starozákonných materiálov pochádza z Knihy žalmov. V stĺpci XII Vojnového zvitku boli identifikované viaceré alúzie na žalm 24. To nám môže pomôcť lepšie pochopiť Ž 24, nakoľko vedecká diskusia ešte nedosiahla konsenzus ohľadom jeho historického pozadia a otázna ostáva aj jeho údajná funkcia v liturgii. Pri štúdiu týchto alúzií sa treba vyhnúť riziku, aby sa význam novšieho dokumentu (Vojnový zvitok) automaticky neprenášal a neaplikoval na starší dokument (Ž 24). Táto neskoršia recepcia ukazuje, ako neskorší autori vnímali cieľ a funkciu žalmu a tiež akým smerom sa žalm ponúkal pre neskoršiu interpretáciu. Hymnus XII,7–16 bol zrejme určený pre moment počas boja a kombinuje liturgické prvky s vojenským kontextom, čím evokuje ideu svätej vojny. Používa dva Božie tituly zo Ž 24: „Kráľ slávy“ a „Vojnový hrdina“. Explicitná prítomnosť Boha ako mocného hrdinu v armáde dáva istotu budúceho víťazstva. V druhom prípade je použitý text zo Ž 24,7.9 „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy“ a je prepracovaný na „Otvor svoje brány natrvalo, aby sa ti prinieslo bohatstvo národov!“ (XII,13-14). Kontinuita je daná vojenským kontextom, ale dôraz sa presúva a z víťazstva budú teraz profitovať ľudia zapojení do vojny.
Technika prekladu z biblickej gréčtiny (2): Druhy techník prekladu starovekej literatúry a príklad prekladu particípií v slovenskom komentárovom preklade
Helena PANCZOVÁ
ročník 5, číslo 1, 2013, strany 58-73
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGWXS5468
Abstrakt
Prekladateľ starovekej literatúry si môže vybrať spomedzi troch základných prekladateľských techník, ktoré sa pokladajú za legitímne – filologický, kultúrny a komentárový preklad. Všetky z nich sa zakladajú na princípe funkčnej ekvivalencie. Filologický preklad je nielen lingvisticky verný originálu, ale spomedzi možných prekladových variantov si vyberá ten najelegantnejší. Vysvetľovacie poznámky sú stručné. Kultúrny preklad sa usiluje prekladať aj kultúrne reálie. Komentár je zabudovaný priamo do textu prekladu. Komentárový preklad si vyberá taký prekladový variant, ktorý je formálne najbližší vyjadreniu v pôvodnom jazyku – rešpektuje teda aj formálnu ekvivalenciu, pokiaľ to je možné. Takýto preklad nemá existenciu sám osebe, ale tvorí siamské dvojča s podrobným textovým komentárom. Komentárový preklad so svojím sekundárnym princípom formálnej korešpondencie sa často zamieňa s nelegitímnou technikou doslovného prekladu. Rozdiel medzi týmito dvoma postupmi je ukázaný na príklade particípií. Lingvistická analýza originálu rozoznáva niekoľko ich funkcií: 1. prívlastkové particípiá, 2. príslovkové a doplnkové particípiá, 3. particípiá namiesto určitých slovies, 4. grafické particípiá, 5. particípiá vo vyjadreniach účelu, 6. konštrukcia typu ei=pen le,gwn, 7. grécke particípium ako preklad hebrejského absolútneho infinitívu. Každá z týchto skupín si vyžaduje inú reštrukturalizáciu v slovenčine. V rámci jednotlivých skupín však preklad musí byť konzistentný.
Prečo „odoprel si“ v Ž 8,6a
Blažej ŠTRBA
ročník 5, číslo 1, 2013, strany 74-85
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGXDL8838
Abstrakt
Stvorený a oslávený človek je témou stredových veršov Žalmu 8 (vv. 5-6). Na základe lexikálnej argumentácie možno v. 6a preložiť „odoprel si mu trocha z Boha“. Argumentácia sa opiera aj o pozorovanie výskytu kľúčových termínov „človek“ ~da“ ‚a „Boh“ ~yhil{a/ (365- krát) v Žaltári, o premyslené literárne umiestnenie Žalmu 8 v kontexte Žalmov 3–8 a o literárno-tematické súvislosti Žalmu 8 s rozprávaním o stvorení v Gn 1. Ž 8,6 vovádza človeka do plnšieho pochopenia reality človeka vo vzťahu k Bohu. Človek nevlastní božskú dokonalosť nie z Božieho svojvoľného rozhodnutia. Božskej bezchybnosti nebol pozbave- ný prvotne ani z dôvodu hriechu, ale, čo žalm prízvukuje, z dôvodu, že je len stvorením a nie je rovný Bohu.
Varšo, Miroslav: Abdiáš, Jonáš, Micheáš (Komentáre k Starému zákonu 2), Trnava: Dobrá kniha, 2010. 320 s. ISBN 978-80-7141-690-6.
Blažej ŠTRBA
ročník 5, číslo 1, 2013, strany 86-89
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGYGQ7069