Ročník 6, číslo 1, 2014
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Vývoj teórií o vývoji biblického monoteizmu a teória Marka S. Smitha
Adriana ALEXYOVÁ
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 1-22
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGFPA3140
Abstrakt
Článok uvádza, ako sa vyvíjali teórie o vývoji biblického monoteizmu: od evolučného a revolučného modelu po súčasnú širokú paletu teórií, ktoré sa dajú rozdeliť do troch skupín na základe obdobia, v ktorom sa monoteizmus podľa ich autorov vynoril v dejinách Izraela – pred exilom, v ranom Izraeli a v exile a po ňom. Pozornosť sa ďalej sústreďuje na teóriu Marka S. Smitha, ktorého môžeme zaradiť do prvej skupiny autorov, a na metódy, ktorými bol podľa neho vývoj biblického monoteizmu zaznamenaný: metódu duálneho procesu „konvergencie“ a „diferenciácie“ a novšiu metódu „kultúrnej pamäti a amnézie“.
Večné Dávidove protirečnia. Prípad v 2 Sam 24,1-25
Federico GIUNTOLI
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 23-40
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGGPK6541
Abstrakt
Tento príspevok je zameraný na vývoj obrazu Dávida v 2 Sam 24,1-25. Vzhľadom na mätúce nejasnosti, ktoré často poznačujú kráľove činnosti v rámci celej Dávidovej narácie (1 Sam 16–1 Kr 2), pozorne skúmaná je v tejto stati najmä charakteristika Dávida. Osobitná pozornosť sa venuje zvyklosti vyhlásenia „sčítania ľudu“ (v tejto kapitole nariadeného Dávidom), ako v biblickom kontexte, tak aj v kontexte starovekého Blízkeho východu, aby sa poukázalo na to, že v staroveku sčítanie ľudu často súviselo s hriechom a nečistotou.
Od pohľadu k oslave okrídleného ochrancu. Teologická zmena v žaltári prostredníctvom Ž 63,3-4
Blažej ŠTRBA
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 41-69
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGGAQ3999
Abstrakt
Žalm 63, nazývaný aj svedok žalmovej nábožnosti, je literárnou perlou žaltára. Predmetom predloženej štúdie sú niektoré jedinečné vyjadrenia v Ž 63 a jej cieľom je určiť ich význam v žalme v kontexte žaltára a aproximatívne stanoviť obdobie záverečnej redakcie žalmu. Po návrhu štruktúry žalmu sa kladie dôraz na tri stredové strofy (vv. 3-9). Najprv je analyzovaný blízky literárny kontext kľúčového teologického vyjadrenia vo v. 4a. Následne sú skúmané obraz púšte a metaforika okrídleného JHWH na pozadí žaltára. Teologicky kľúčové vyjadrenie, že Božia vernosť je lepšia než život, je spojivom teologickej zmeny v rámci žaltára, ktorá bola identifikovaná vo vv. 3-4. Dve slovesá – „vidieť“ hz’x‘ (v. 3a) a „oslavovať“ xb;v‘ I (v. 4b) – signalizujú tento teologický obrat, ktorý opisuje vnútorný prechod oranta od pohľadu k oslave. Na pozadí žalmového úvodu vyhnaného kráľa na púšti a na základe starostlivého využitia relatívne nových termínov, najmä v žaltári, datovanie záverečnej redakcie Ž 63 spadá nie skôr ako do 5. stor. pred Kr.
Knihy kroník a záverečná edícia žaltára. Konfrontácia rozdielnych teológií
Jozef TIŇO
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 70-80
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGGAZ1399
Abstrakt
Autor článku argumentuje, že metóda, s ktorou autor Kníh kroník pristupoval k prepisovaniu histórie, sa dá porovnať s metódou, ktorou závereční editori MT žaltára vytvárali ucelený korpus žalmov. V oboch prípadoch sa tak dá vystopovať a porovnať teológia daných protagonistov, ktorá sa v tomto prípade prejavuje v ich vzťahu k potrebe obnovenia Dávidovho kráľovstva v období Druhého chrámu. Zatiaľ čo autor Krn vidí budúcnosť Izraela ako naplnenie dynastického prísľubu daného kedysi Dávidovi, závereční editori žaltára sa vracajú k staršiemu obdobiu a veria, že prísľuby dané Dávidovi prešli po páde kráľovstva na celý ľud Izraela. Izrael už má byť konštituovaný výlučne ako teokracia, nie ako monarchia.
ἐὰν ὑψωθῶ ἐκ τῆς γῆ: Ježiš na zemi v Jn 21
Juraj FENÍK
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 81-111
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGFRC7106
Abstrakt
Jánovo evanjelium obsahuje trojité oznámenie Ježišovho vyzdvihnutia ako narážku na jeho smrť a vzkriesenie (3,14; 8,28; 12,32-34). Aj keď sa v týchto predikciách predpokladá vyzdvihnutie Ježiša od zeme, záver evanjelia k nim stojí v značnom kontraste, pretože situuje Ježiša na zem, ktorá predstavuje priestor pre dej posledných perikop evanjelia a je v texte 21,1-14 štyrikrát zdôraznená. Na zemi najprv stojí vzkriesený Ježiš (21,4) a potom na ňu vystupujú učeníci (21.8-9) a Peter, ktorý na ňu vyťahuje ulovené ryby symbolizujúce ľudí (21,11). Perikopa stretnutia vzkrieseného Ježiša s učeníkmi na brehu Tiberiadskeho jazera, už mnohokrát podrobená detailnej exegéze z rôznych uhlov, je v tomto príspevku analyzovaná s koncentráciou na prvok zeme ako priestoru pre Ježiša a ľudí.
Liber Annuus LIX (2009)
Blažej ŠTRBA
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 112-118
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGHAC7631
DUBOVSKÝ, Peter (ed.) et al.: Marek (Komentáre k Novému zákonu 1), Trnava: Dobrá kniha, 2013. 1036 s. ISBN 978-80-7141-792-7.
Ladislav TICHÝ
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 119-128
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGJDB1333
KRÁĽOVÁ, Dagmar: Oči všetkých sa upierali na neho. Náčrt integrálnej evanjelizácie v Lukášovom evanjeliu, Ružomberok: Katolícke biblické dielo, 2013. 224 strán. ISBN 978-80-89120-41-3.
Jaroslav RINDOŠ
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 129-130
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGLCA6103
TRSTENSKÝ, František: Prvý a Druhý list Solúnčanom. Exegeticko-teologická analýza, Ružomberok: Katolícke biblické dielo, 2013. 176 s. ISBN 978-80-89120-39-0.
Pavel VILHAN
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 131-133
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGNKE6728
Seminár permanentnej formácie pre prednášajúcich exegétov
Mychaylyna KĽUSKOVÁ
ročník 6, číslo 1, 2014, strana 134
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGNYB8563
Nový rektor Pápežského biblického inštitútu
Blažej ŠTRBA
ročník 6, číslo 1, 2014, strana 135
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGOHU3737
Professor Massimo Grilli na Slovensku
Iveta Fides STRENKOVÁ
ročník 6, číslo 1, 2014, strany 135-135
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsGOMB9607