ročník 7, číslo 2, 2015, strany 155-184

DOI: https://doi.org/10.64438/sbsFZZP7742
Publikované online: 2015-12-01
Publikované tlačou: 2015-12-30

Abstrakt: Sir 16,26–17,4 stavia na židovskej tradícii o stvorení z knihy Genezis a Žalmov. Celková štruktúra nasleduje sekvenciu nebesá–zem–ľudstvo prítomnú v Ž 148, v chválospeve v gréckej verzii Dan 3 a v Cicerovom traktáte De natura deorum. Na základe daných paralel predpokladáme, že Sir 16,26-28 hovorí o stvorení nebeských telies v spojení s anjelmi. Božie usporiadanie nebeských telies v ich poslušnosti v sebe odráža nielen biblické učenie (napr. Ž 104[103]) a židovské texty z obdobia Druhého chrámu (napr. Hodayot, 1 Henoch, Neftaliho testament), ale nachádza tiež jasné paralely v kozmológii stoicizmu (napr. Kleantov Hymnus na Dia; či Cicerov De natura deorum). Sir 17,1-2 predstavuje smrť ako niečo prirodzené, nie spojené s hriechom človeka, hoci v myšlienke opätovného návratu na zem zaznieva jazyk potrestania Adama Bohom z Gn 3,19. Opis ľudských bytostí s obmedzeným počtom dní života je tu prezentovaný ako prirodzený fenomén, ktorý je v zhode so Ž 90(89), ale zodpovedá tiež stoickým ideám o božskej prozreteľnosti.