Ročník 11, číslo 1, 2019
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Kánonicko-intertextuálne čítanie a biblická hermeneutika. K aktuálnej diskusii v starozákonnej vede
Georg BRAULIK
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 1-10
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDJQH3676
Abstrakt
V exegetickej diskusii sa popri dejinnom literárno-vedeckom výskume biblických textov postupne dostáva do popredia kánonicko-intertextuálna lektúra. Tá vníma Sväté písmo v jeho celistvosti. Príspevok opisuje (1) trojrozmernú jednotu Písma: dejiny formovania svätých Písiem od začiatku po vznik jednoliatej knihy, jej hlavnú obsahovú výpoveď, konkrétne vznik spravodlivej spoločnosti, ktorá sa stala ustanovujúcim dokumentom Svätého písma. Nakoniec proces kanonizácie, ktorým sa Sväté písmo stalo ustanovujúcim dokumentom spoločenstva jeho adresátov. Preto sa kánon (2) stretáva s rastúcim záujmom modernej hermeneutiky. V jeho priestore sa odvíja mnohohlasný a napínavý teologický dialóg o Pravde. „Kontúrovaná intertextualita“ (N. Lohfink) kánonu vyzýva čitateľa k tvorivej spolupráci. Nakoniec (3) sú stručne predstavené dva metodické kroky kánonického výkladu Písma: analyticko-popisný a synteticko-interpretačný. Kľúčová slová: kánonicko-intertextuálne čítanie Biblie, biblická hermeneutika, jednota Svätého písma, poznávacie znaky a funkcie kánonického charakteru, dva metodické kroky kánonického výkladu Biblie. StBiSl 11 (1/2019) 10 Kánonicko-intertextuálne čítanie a biblická hermeneutika
Od kráľovho krčaha k prorokovmu. Prieskum motívu „krčaha“ צַפַּחַת v masoretskom texte
Blažej ŠTRBA
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 11-28
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDKFX9877
Abstrakt
Predmetom štúdie je sedem výskytov slova תחַפַּצַ „krčah“ v masoretskom texte. Pozoruhodné je nielen objavenie sa „krčaha na vodu“ pri Šaulovi v 1Sam 26, ale Dávidov výslovný záujem oň. Avšak Dávidov zámer s ním, ktorý zostáva nešpecifikovaný, a tiež i nečakané vytratenie sa krčaha v narácii, vzbudzuje u čitateľa otázku, čo sa stalo s krčahom. Podobný krčah na olej sa objaví v príbehu o Eliášovom zázraku s olejom a múkou u vdovy v Sarepte (1Kr 17,8- 16). Posledný výkyt slova súvisí opäť s prorokom Eliášovom, keď uniká pred Jezabel v 1Kr 19,3b-8. Štúdia poukazuje na súvis medzi príbehom, v ktorom dostane prorok zázračne krčah na vodu a medzi príbehom, kde sa krčah na vodu odníme od Šaula. Motív odňatia krčaha od kráľa a zázračné prisúdenie prorokovi naznačuje istú preferenciu v prospech prorockého vodcu, ktorý plní Pánovo slovo.
Guidelines and Challenges for New Testament Biblical Theology
Massimo GRILLI
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 29-41
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDKXF4417
Abstrakt
Od svojho pôčiatku sa v „biblickej teológii“ viedli debaty a zastávali sa rôzne stanoviská ohľadom jej identity, jej postavenia medzi a vzťahu s ostatnými teologickými disciplínami. Tento príspevok sa snaží situovať danú debatu do náboženského a kultúrneho kontextu súčasnosti a v „dialogickom“ duchu identifikuje jednu z niekoľkých prínosných ciest ako čeliť rozličným problémom, ktoré disciplína „biblickej teológie“ neustále prekladá.
Timotej – Pavlov delegát v komunitách. Osoba delegáta v Pavlových listoch vo svetle grécko-rímskej korešpondencie a rabínskej halachickej literatúry
Ľubomír MAJTÁN
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 42-56
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDLTL3354
Abstrakt
V tzv. protopavlovských listoch nachádzame štyri miesta, v ktorých sa spomína „posielanie“ alebo úmysel poslať Timoteja do jednotlivých komunít, pričom sa používa sloveso πέµπω (porov. 1Sol 3,1-10; 1Kor 4,14-17; 1Kor 16,10-11; Flp 2,19-24). Keď Pavol nemôže z rôznych dôvodov osobne navštíviť ním založené cirkvi, posiela veriacim list alebo jedného zo svojich spolupracovníkov. Timotej je posielaný do kresťanských komunít s cieľom riešiť vzniknuté problémy alebo otázky. Príspevok poukazuje na podobnosti medzi postavením Timoteja ako Pavlovho delegáta (alter Paulus) v corpus paulinum a osobou delegáta tak, ako ju následne vnímame v rímsko-gréckej korešpondencii a rabínskej halachickej literatúre (šalíach).
Biblica 98 (2017) II
Jaroslav MUDROŇ
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 57-59
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDLXO2520
ČAPEK, Filip: Archeologie, dějiny a utváření identity starověkého Izraele, Praha: Vyšehrad, 2018. 295 s. ISBN 978-80-7601-082-6.
Dávid CIELONTKO
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 60-66
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDMCH4142
ŠTRBA, Blažej a kol.: Emócie v Biblii. Výskum fenoménu emócií v biblickej tradícii (StBiSlSup 3), Bratislava: UK RKCMBF, 2018. 328 s. ISBN 978-80-88696-75-9.
Mykhaylyna KĽUSKOVÁ
Branislav KĽUSKA
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 66-72
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDMUM7552
Medzinárodná konferencia Ježiš a farizeji v Ríme, 7. – 9. mája 2019
Fides Iveta STRENKOVÁ, Lucia HIDVÉGHYOVÁ
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 73-75
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDOZE3277
Základné informácie pre publikovanie v StBiSl Verzia 19.1
REDAKCIA
ročník 11, číslo 1, 2019, strany 76-85
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDQFW6003
Vnútrobiblická interpretácia skorších prorokov
REDAKCIA
ročník 11, číslo 1, 2019, strana 86
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsDQQQ6002