Šiesta kapitola Jánovho evanjelia, v ktorej sa Ježiš Kristus predstavuje ako chlieb života, je napriek rozdielnym exegetickým pohľadom príkladom jednotnej a ucelenej kompozície (Jn 6,1-71). Táto kapitola sa dá nazvať „evanjeliom v evanjeliu“, pretože prostredníctvom metafory o chlebe života vystihuje celé Jánovo svedectvo o novej forme Ježišovej prítomnosti u tých, ktorí v neho veria. Participácia na Eucharistii je novou formou participácie na dare nového života, ktorý ponúka sám Boh. Eucharistická reč v 6. kapitole je veľmi nápadne, skoro až rušivo zaradená do kontextu slávenia židovských sviatkov. Nápadné je aj to, že Ježiš tu robí výnimku z kolobehu židovského kalendára a nenachádza sa ako zvyčajne v Jeruzaleme pri slávení sviatku „paschy“, ale na brehu Tiberiadského mora, kde hovorí o novej forme svojej budúcej prítomnosti pod eucharistickým spôsobom. Vo svojej rozprave používa známy biblický obraz o chlebe ako Božom dare na nasýtenie vyvoleného národa. Tomuto obrazu dáva nový obsah a naplnenie. Proces relektúry, resp. reekritúry môže čitateľovi pomôcť nanovo odhaliť postavenie, obsah a význam 6. kapitoly v Jánovom evanjeliu – eucharistickej reči – ktorá je dodnes základnou podstatou viery v nepretržitú prítomnosť Ježiša Krista v sviatostnom spoločenstve pri každom slávení Eucharistie.