Ročník 3, číslo 1, 2011
Články publikované v najnovšom čísle Studia Biblica Slovaca
Mojžišova príhovorná modlitba v Ex 32
Sidonia HORŇANOVÁ
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 1-16
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHOFC7758
Abstrakt
Príspevok sa zaoberá Mojžišovým príhovorom za Izrael v Ex 32 po tom, ako si zhotovil zlaté teľa (v Ex 32). Mojžiš je predstavený nielen ako zákonodarca, ale tiež ako pravý prorok, ktorý „stojí v trhline“ a prihovára sa za hriešny ľud. Štúdia sa začína literárno- historicko-kritickou analýzou kapitol 32–34, ktoré boli usporiadané do jednotného celku na jednom z finálnych stupňov vývoja knihy Exodus. Jej hlavným cieľom je vypracovanie podrobnej exegézy obidvoch Mojžišových príhovorných prosieb vo v. 11-13 a 30-34 a tiež dvoch Božích odpovedí vo v. 14 a 33-34. Osobitná pozornosť sa venuje významu Mojžišovej ochoty byť vymazaný z knihy života v Ex 32, 32. Podľa moderného bádania 61 FRETHEIM, Exodus, 291. StBiSl 3 (1/2011) 16 Sidonia Horňanová tento text nemusí nutne obsahovať myšlienku zástupného utrpenia. Nakoniec sa skúma vzťah medzi Mojžišovými modlitbami a Božími odpoveďami v kánonickom kontexte. Vyvodzuje sa záver, že Božia odpoveď vo v. 14 nie je nutne v napätí, či dokonca v priamom rozpore s Božou odpoveďou vo v. 33-34.
Opiera sa 2 Tim 3,8-9 o tradíciu spojenú s Ex 7,8-13?
Jozef TIŇO
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 17-24
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHOYD9468
Abstrakt
V odbornej literatúre nájdeme častejšie odkazy na 2 Tim 3,8-9 ako na text, ktorý používa tradíciu knihy Exodus na prezentáciu svojho posolstva. Takáto interpretácia tvrdí, že Jannes a Jambres spomínaní v 2 Tim sú totožní s mágmi, ktorí v egyptskom paláci súperili s Mojžišom pri premieňaní palice na hada (Ex 7,8-12). Článok sumarizuje mimobiblické zmienky o Jannes a Jambres a snaží sa aspoň hypoteticky načrtnúť vývoj tradície o týchto dvoch mágoch. Zároveň poukazuje na nepravdepodobnosť prepojenia 2 Tim 3,8-9 a Ex 7,10-12.
Želaná slovná hra v Ex 7,11-12?
Peter JUHÁS
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 25-29
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHSBT7179
Abstrakt
Krátka štúdia skúma lingvistické afinity Ž 119 závislé od Dt 32 pri zapojení intertextuality
s osobitnou transformáciou viet a motívov autorom žalmu. Intertextuálne spojenie s Dt 32 sa objavuje v prvej kantike Ž 119,1-8, tri ďalšie v prvom verši kantiky 119,57.73.137 a voľnejšie alúzie v 119,98-100.
Čarodejníctvo a trest smrti (Ex 22,17)
Fides Iveta STRENKOVÁ
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 30-47
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHSIS4395
Abstrakt
Predmetom tejto štúdie je legislatívne nariadenie týkajúce sa mágie (Ex 22,17) zahrnuté v Knihe zmluvy (Ex 20,22–23,33). Krátky, ale nie bezproblémový v. 17 bol rôzne prekladaný a interpretovaný, niekedy so zámerom zmierniť tvrdosť trestu v súvislosti s praktizovaním čarodejníctva (@vk). V prvej časti je poukázané na to, že predmetom nariadenia, ktoré je gramaticky formulované ženským príčastím, nie je osoba ženy, ale aktivita ako taká. Rovnako aj trest smrti poukazuje na podstatu zákazu praktizovať mágiu. Druhá časť štúdie, vychádzajúc z Ex 22,17, sa snaží vidieť dopad daného nariadenia v biblickej tradícii. V 2 Kr 9,22 a Nah 3,4 nachádzame kľúčový pojem – slovesný koreň @vk – a praktizovanie mágie je formulované ako príčina smrti Jezabel a zániku pesonifikovaného mesta Ninive. Intertextuálna analýza ilustruje, že tieto texty sú alúziou na príkaz o čarodejníctve (Ex 22,17) a zároveň sú jeho rozšíreným pochopením.
Motív prisľúbenej zeme v Knihe Exodus
Mykhaylyna KĽUSKOVÁ
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 48-71
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHSQZ3700
Abstrakt
Príspevok sa zaoberá skúmaním motívu prisľúbenej zeme v Knihe Exodus. Jeho cieľom je poukázať na spôsob rozpracovania tejto témy v danom diele prostredníctvom analýzy fragmentov, v ktorých sa vyskytujú zmienky o prisľúbenej zemi. Rozboru biblických textov predchádza informácia o umiestnení vyjadrení vzťahujúcich sa na prisľúbenú zem v štruktúre Knihy Exodus a krátke predstavenie kontextu, v ktorom sa tieto zmienky nachádzajú. Vyjadrenia sú analyzované v troch skupinách, ktorých spoločným menovateľom je pamäť. Prvú skupinu predstavujú texty o Božej pamäti, v ktorých sa prisľúbená zem ukazuje ako predmet Božích prisľúbení a zmluvy s patriarchami Izraela. Ako taká stojí v pozadí udalosti exodu a zároveň sa stáva cieľom východu národa z Egypta. Druhá skupina textov hovorí o liturgickej pamäti Izraela, v ktorých je prisľúbená zem ukázaná ako miesto, kde má Izrael oslavovať pamiatku exodu. Vďaka tomu môže oživovať svoju vieru v Boha JHVH a formovať správny postoj k daru zeme. V poslednej skupine textov, ktoré sa sústreďujú na problematiku pamäti Izraela ponímanej ako dodržiavanie Božích zákonov, je prisľúbená zem vnímaná ako priestor realizácie široko ponímanej služby Božej, čo je zárukou Božieho požehnania na nej. Studia Biblica Slovaca Motív prisľúbenej zeme v Knihe Exodus 71
Starokresťanské školy a ich interpretácia niektorých tém z Knihy Exodus
Daniel Slivka
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 72-85
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHSVU1951
Abstrakt
V kresťanskom staroveku bola hebrejská kniha תוֹמשְׁ známa ako Kniha Exodus veľmi populárna. Jej prístupnosť sa najviac prejavovala v kresťanskej interpretácii, ktorá v starokresťanskom období sa najviac sústreďovala v Alexandrijskej a Antiochijskej škole. Každý zo starokresťanských otcov Cirkvi napísal komentár, alebo scholion na tému, ktorá vychádzala z Knihy Exodus. V tomto období boli najviac rozšírené alegorické a typologické interpretácie Biblie. Preto aj v Knihe Exodus sa hľadali mnohé významy aplikované na kresťanský život.
Pohľad na Egypt a krajinu Góšen z hľadiska exodu v pol. 16. stor. pred n. l.
Ľubomír PODHORSKÝ
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 86-114
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHUBT1387
Abstrakt
Z porovnania biblických ukazovateľov ohľadne Kanaánu času Dobytia s mimo-biblickými údajmi (neprítomnosť Egypťanov v krajine, Amorejci ako dominantný prvok, silno opevnené mestá, rozloženie rôznych centier moci v krajine, charakter všeobecného zničenia) sa domnievam, že Exodus nastal okolo r. 1550 pred n. l. Keď sa pozrieme na tento čas v Egypte, mestom Ramzes by mohol byť hyksósky „Avaris“ (len s „katachronistickým“ menom) a mestom Pitom Tell er-Retabeh alebo Tell el-Maschúta vo Wadi Tumilat. Toto wadi bolo v tomto a skoršom čase ideálnym miestom pre polo-kočovné obyvateľstvo. Zaujímavými sú taktiež niektoré súdobé nálezy z Tell el-Maschúty. Osídlenia wadi boli možno opustené z tajomných dôvodov skôr ako zvyšok hyksóskych sídiel. S exodom súvisiaci faraóni by mohli byť hyksóski „Chaján“ a „Maaibre“, ktorí vykazujú určitú podobnosť s „Iannesom a Iambresom“ (2 Tim 3,8).
Reflexia o povolaní a vyvolení v Knihe Exodus
Dominik BERBERICH
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 115-121
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHUFV7881
Abstrakt
Reflexia sa zameriava na dva dôležité biblické koncepty: povolanie a vyvolenie. Prvá časť reflexie je zameraná na význam a obsah týchto dvoch pojmov. Druhá kapitola sa venuje povolaniu v Knihe Exodus. Ďalšia kapitola je venovaná vyvoleniu v Knihe Exodus. Posledná časť obsahuje stručnú poznámku o osobnosti Mojžiša. Reflexia zdôrazňuje hlavný význam povolania a vyvolenia: Božiu lásku ku každému.
Biblica 91 (2010)
Jaroslav MUDROŇ
ročník 3, číslo 1, 2011, strany 122-124
DOI: https://doi.org/10.64438/sbsHVFP3787